Báseň napísaná ihlou

v blúznení onoho dňa

pod kožou onoho Mńa

na križovatke pocitov

som vždy fajčiarkou zarytou

na ceste kamsi do neba

pre odpustok čo netreba

cez prázdny vesmír a späť

sledujem hviezdy horieť a tlieť

tam kde vždy hľadala som ráno

snažiac sa zobudiť vlastný spánok

vždy radšej otrokyňou ako ženou

hádam sa len s vlastnou ozvenou

skuor zatrpknutá ako očarená

naivka ktorá strieda iba mená

obcujem so žialom skryte

v jednoizbovom byte

cez veľké oko Millera

tabletka rýchlo zaberá

zrenička čierna škvrna slnka

ruka čo na strunu bojazlivo brnká

na tú čo zázrakom ešte nepraskla

som jedna veľká hlúpa otázka

vykrikujem škaredú pravdu o mojej kráse

vstrekujem si túto prekliatu báseň

a ešte čosi navyše

tuhou čo vuobec nepíše

v blúznení každého dňa

do žily onoho Mňa

---