Mamine dlane

Desiatky vrások na obyčajnej dlani,

stopy dlhého času,

tá koža,ktorá tak jemne hľadí

a dokáže hovoriť aj bez hlasu.

Znaky chirurgického stehu

pri palci zostali,

nezašili však nehu,

tú v ruke nechali.

Táto dlaň sa od iných líši.

Je v nej vidieť život hmlistý.

Ona ma v ťažkých chvíľach tíši,

jej dotykom som si istý.

Už ako dieťa voňal som jej pach,

keď ma prikrývala biela perinka.

Vtedy nepociťoval som strach,

vedel som,že je tu maminka.

Koľkokrát ma tie ruky podržali,

nedopustili môj pád,

či som bol veľký alebo malý,

či som bol chlapec alebo chlap.

Dlane,do ktorých smiem si srdce položiť,

schovať si do nich najväčší poklad,

ako chlebu nemôžte sa ich nabažiť,

ony vás nepožiadajú o odklad.

Keď budem odchádzať zo susedných Čiech,

budem sa nachádzať v Zlíne,Prahe,Kladne...

vždy na tvári mi bude žiariť smiech,

lebo doma ma čakajú mamine dlane.