smrt

Sero hviezd ziariacich na oblohe vecer,co vecer sa dnes vytratilo.Vysoke mohutne stiny divych topolov padli bez povsimnutia k zemi.Ziarive slnko plne ohna uz nezohrialo telo,uz ostalo to telo chladne.Priesvitna bludiaca dusa uz opustila priestor ohraniceny ludskym telom. zivou bytostou,uz nasla vytuzeny pokoj slasti.Hlas zmenil toniny tak niekedy hlasnych vykrikov a blednuca tvar bola bielsia ako sneh.Stekajuce giganticke more teplych slz padalo z ladovych oci a tiene sa skryvali pred ludmi.Drevo v kozube akosi nepraskalo a vyhaslo.No vyhasol aj zivot jedneho z nas.Vzplanul do neba ako svieca.ktora kedysi tak hriala,ja som si vsak tuto smrt nepriala.Viditelne stopy ludskych noh sa kdesi v pozadi hlbokej tmy stratili a priestor stratil barieru, ktora nas kedysi tak zuzovala.Nastal plac a usmev sa stratil z mimiky ci gesta tvare.Vrasky starej babicky naznacovali to tiez a vzlikajuci ludia uz nevratia to stratene.Narodili sme sa preto aby sme zomreli?hlupost je to preto aby sme zili a milovali osoby blizke nasmu srdcu.Aj hlupost je v tejto chvili vecna a smrt nevyriesi nic,ba mozno?V smrti ostane zahada,co pre mna chce byt nedotknutou.Vona jeho tela uz nikdy nebude prava.Vasnive vasne nesplnaju predstavy a sny su uz davno zahrabane pod zemou.Pod hlbkou tejto hlbky sa skryla pych,loz ci nenavist.Vidim len ostre slova,ci mile privetive?Tie ho uz aj tak nevratia.Darmo uz len spomienky ostanu v priklopku burlivych vysin nasich srdc.Fotky nebudu zapadnute prachom a knihy budu bez citatelov.Objavili sme risu tohto zmyslu sveta,velka zatarasa mysliacich ostane uz teraz bez myslienok...

---