Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZraz
08. 03. 2003
1
0
1142
Autor
Sany
ZRAZ
Modrozelená slza
skotúľala sa dolu tvárou
a praskla o zem.
Vlhké líce sa usmievalo.
Mihalnice trepotali od nadšenia
a zrenica v okamihu zastala.
Ústa sa pomaly otvárali
chceli niečo povedať,
ale slov niet.
Krv rozprúdila žilami,
ale srdce prestalo tikať.
Hluk všade vôkol neprestával,
ale to nevadilo.
Aj posledná slina
bola prehltnutá
aj posledné slovo
bolo zabudnuté.
Pamäť sa vymazala
a zostal len ten
posledný obraz.
Chlapec,vysokej postavy
stál predomnou
a ja som sa naň
len dívala…
ako tak otváram tvoje básne jednu za druhou, môžem konštatovať opatrný posun k lepšiemu písaniu. Už-už som chcel zvolať jupííí, konečne bude tip!, lebo až po posledné štyri riadky to bol celkom výstižný opis samej seba z nadhľadu (akoby si sa na seba pozerala inými očami) a tvojich pocitov - verne zachytený stav mysle - a potom, ma "zabiješ" takou banalitou, akože on bol vysoký a ty bez rečí. Ako sa tak na báseň dívam, ja by som skúsil odškrtnúť posledné tri riadky a báseň by dostala o niečo tajuplnejší rozmer, hoci konkrétny. Na príčine všetkého je nejaký dlháň. K tomu to celé predtým spelo. To, že si sa naň dívala už vlastne len dopĺňa (a podľa mňa zbytočne) tie slová a pocity predtým, ktoré však boli oveľa čarovnejšie stvárnené. Môj názor.
A molim te, samo piši i dalje! :-)
Když před někým zkamení
je to dobré znamení
Buď je dívka zakoukaná
nebo je to zase panna.....
BARBAR