Náš svet

Voda tečie,čas  plynie pomaly,

 kvapky dažďa stekajú po okne,

tma postupne svetlo zahalí,

každý človek po troche mokne. 

Biele kíidla na čierno sa farbia,

príjemné sa otravným stáva,

neexistuje plač ani hanba,

aj takúto podobu svet máva.

Človek už nehľadí na človeka,

v zrkalde vidí každý len seba,

z podlomených kolien radosť veľká,

za  koláč dostaneš tvrdý chleba.

Pohľad , hľadenie do nekonečna,

založené ruky,uvoľnené nohy,

páni a dámy,maldík a slečna,

Vstaňte!Treba zmeniť svet úbohý. 

Hľadať slnko jeho teplé lúče,

odohnať psa,čo zuby zatína,

pritúliť toho,čo ticho kňuče,

tuto sa jasná cesta začína.

Natrčiť ruku topiacemu sa,

nežiadať si za pomoc dukáty,

takáto služba inak vracia sa,

podľa zakona,ja sa rovnám ty. 

Voda tečie,čas plynie pomaly,

kvapky šťastia stekajú po okne,

svetlo postupne tmu zahalí,

každý človek po troche mokne.