Záhadné zmiznutie Samuela Propochovicha II

Osobitnú príchuť bizarnej záhade dodávali historky z minulosti. Niektoré Propochovicha vykresľovali ako múdreho, ale utiahnutého mládenca. “V živote si nezatrtkal,” stíšeným hlasom a so sprisahaneckým pohľadom hovorili najextrémnejší zástancovia tejto teórie. Samozrejme, preháňali. Iní zasa zachádzali do druhej krajnosti Opisovali Samuela Prokopovicha ako zázračné decko, ktoré ovládalo jazyk zvierat, dokonale poznal zákony pravdepodobnosti a dokázal jesť drevo. Ani ich slovám nemožno veľmi veriť, i keď predsa majú bližšie k pravde.

Keďže emigroval pred asi šesťdesiatimi rokmi a odvtedy sa v rodnej dedine neukázal, len málokto mohol s určitosťou povedať, aký vlastne bol. Do obce sa zo začiatku aj dostávali správy o jeho úspechoch a obec tieto úspechy patrične ocenila, keď po ňom pomenovala ulicu za kostolom. No, už dobré tri desaťročia o Prokopovichovi tu nepočul nikto nič.. Tých, čo vedca poznali z detských a chlapčenských čias, zostalo v dedine len veľmi málo. Väčšia časť jeho vrstovníkov umrela, ďalší emigrovali, niektorí si nevedeli spomenúť a jedna žena nebola ochotná povedať o záhadnom mužovi ani slovko. Na autentické historky sa tak v skutočnosti zvýšili len dvaja – poštár na dôchodku a starec, ktorému hovorili Harmonika. Všetko ostatné bola nadsádzka a čistá improvizácia.

“Deti ako deti. Tajne sme fajčili v kríkoch, kradli nezrelé marhule a kúpali sa v jazere. Samuel nijakým spôsobom nevynikal...až na to, že....áno, bol to on,” lovil v pamäti jemne sklerotický Janči Telegram v rozhovore s chutnou redaktorkou regionálneho týždenníka. “Vyznal sa v rybárčení. Vždy z nás nachytal najviac kaprov a sumcov. V živote som ho nevidel chytiť belicu. Aj keď sme mali podobná nastavené udice na rovnakú hĺbku a ako návnadu sme používali to isté cesto či červíky z dedovho hnoja, vždy nachytal viac rýb. Tvrdil, že ovláda ich reč,” rýchlo mlel zhrbený a zvráskavený starec. Znenazdajky na chvíľu zamĺkol a zakontroval protiotázkou: “A ty sa už kedy konečne vydáš, Marka?”

Redaktorka zjavne zneistela, čo jej len pridalo na pôvabe. Pred troma dňami sa vrátila zo svadobnej cesty a volala sa Veronika.

(pokračovanie nabudúce)