Zanzarah

Svet ničoho.....prázdny a opustený....

Iba vietor sa preháňa spustošenými ulicami

a dvíha pred sebou kúdole prachu...

Už nič viac, len ohromujúce ticho...

doháňa k šialenstvu....

hľadím do diaľky s túžbou zazrieť čo i len náznak života.

Nikde nič...len nahé pláne....nekonečné a mŕtve....

Kde tu sa týčia do výšky staré konštrukcie.....

rovnako pusté a desivé...

Tajomná a pochmúrna zem mŕtvych....Zanzarah...

smútkom zahalená...odvrhnutá a zničená...

Hľadím na tú prašnú pôdu po nohami

a cítim náboj života...dunenie zeme....

vnímam ruch ulíc....zďaleka sa ozýva plač....

tu niekde neďaleko som letmo postrehla pohyb...

smiech....šum lístia.....

Odrazu sa všetko stráca...

Znova sa predo mnou vynára tá pochmúrna scenéria..

vládne tu smrť a samota...

Prepadla ma náhla úzkosť....neviem sa ubrániť žiaľu...

aké smutné...osudom poznačené a naveky zatratené miesto....

Ešte naposledy sa rozhliadnem po pustých pláňach

a miznem v diaľke...

Ostáva tu len vietor....pohráva sa s korunamy vyschlých stromov...rozvíri prach...

sem tam prelomí mučivé ticho...

naveky...