Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seRuka
24. 03. 2003
2
0
995
Autor
Rustan
už ani neviem kde je ostrov a kde more,
stratil som pevný bod aj kompas .
myslím , že tá ocelová klietka , ktorej som hosťom ,
sa mi smeje.
je aj tak zbytočná ( asi si len dokazuje svoju užitočnosť)
s každým nádychom strácam silu ,
a bojovať?
to Titanic mal väčšie šance...
zdochliny letia okolo a plujú na mňa.
pôsobia tak vitálne ....
moje sny mi zobrazujú jamu ,
hlbokú presne z Berlína do Varšavy,
a v nej ako pilot, sám ,
až ku všetkým dnám .
len teraz som niečo pochopil .........
vitálne pôsobiace zdochliny :o)
Pôsobí to, akoby si tvoja poézia strieľala sama zo seba. Ale asi to nerobí, tak drž kormidlo, námorník, posielam vietor do plachiet!
A máš vôbec plachetnicu? Lebo ak áno, nechávaš sa unášať....
Páči sa mi prirovnanie k Titaniku.Táto metafora ti vyšla.Len tak ďalej.
Ty nepoužívaš mäkkčene ! :o) oceľová, pľujú
Si dobrý námorník, nestratíš sa. Vďaka za báseň.