15. Vlastne ani neviem...

15. Vlastne ani neviem...

( 28. VIII. 2000 )

Vlastne ani neviem, koľko máš rokov,

koľko posledných západov slnka si už odvolal,

akoby náhodou.

Prekračuješ mŕtvych, len tak ( veď vlastne o nič nejde )

a potom si zapíjaš svedomie v putike,

kde sú si všetci rovní s hyenami,

ktoré najlepšie zo všetkých rozumejú, týmto nemenným pravidlám.

Vlastne ani neviem prečo ťa počúvam.

Veď v zásade s tebou v ničom nesúhlasím.

Možno práve preto.

Nakláňaš sa nad mojim zúfalstvom a si možno rád,

že ti nič nehovorí.

A potom sa usmeješ a ďalej hovoríš o sebe a o umení,

ktoré zase nehovorí nič mne.

Vlastne ani neviem prečo ti dôverujem a mám ťa tak strašne rád.

Možno preto že naše cesty sú ako rovnobežky.

Sú strašne, strašne blízko, ale nikdy sa nepretnú.

A ešte preto, že sme nevyliečiteľní blázni.

Viac mojej poézie si môžete prečítať na mojom blogu:

http://kostistlacs-poetry.nextsummerrecords.com/