Voľná asociácia pri Vltave..

To, čo som myslela, že nebude mi chýbať

zrazu zbadám..zelené..ma kvári.

Hrdlo, kašeľ, voda, dych..tvoj a tvoja voňa

krásna, nežná, vzdych..

Kde je KDE a odkedy už nie?..

Prečo svet sa píše tisícimi farbami

a ja nevidím, než dve. Viac nie.

A predsa z tej slepoty, vyťažila som niečo neobyčajné

Teba som si vyčarila.

Teraz vidím miznúť slzy, moje, Tvoje

Naše už nie..

My už nie, je každý sám

a pre seba si stavia nový chrám

svojej lásky, sily, viery

nádeje.

Nerozumiem šepotu, šumu vody ani sebe už

prečo zrazu zmizol z mojho života si, moj muž?!

Kde sme boli a nikdy nebudeme

čo stihli sme a čo už nemožeme

čo sme nechceli a pokazili

a na čo nám náš čas nestačí..

lebo sme ho zastavili.