Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

dážď

31. 05. 2003
0
0
672
Autor
soldi

No,ehm a sem sa ,čo píše? Svoje dielko ,čo som stvorila,by som skôr charakterizovala,ako lyryckú poviedku(s mierne erotickým nádychom :)),než len poviedku.Písala som ju,keď som mala práve tak telesnú teplotu okolo 39 stupňov,to len tak pre informáciu. Tak kritici,hor sa do toho :).

Väčšina populácie Zeme neznesie,keď na ňu dopadajú mokré,studené kvapky,schováva sa pred nimi pod striešky,búdky,zahaľuje sa do pršiplášťov,či vystrkuje proti nebu nedobytné ,hrozivé daždniky.

Niektorí obyvatelia tvrdia,že majú radi dážď,že nie je nič lepšie,než zaspávať pri cupitaní  tisícich drobných molekúl H2O.No len zopár ojedinelých jedincov si myslí,že prechádzka v daždi,keď na nich dopadajú stále nové a nové vodné torpéda,stekajú po obnaženej pokožke,vlasy sa lepia na tvár,chladia rozhorúčené čelo,je ten najlepší liek na depresiu,smútok,či samotu.

Koľkokrát som chodievala zo školy vrcholne znechutená školskou byrokraciou,podráždená z otravných mladších súrodencov a nešťastná z tajnej lásky!Nemal ma kto utešiť.Povaha moja samotárska nechcela si vyliať svoje bôle nespoľahlivým ukecaným kamoškám,ktoré jej aj tak neporozumejú,nechcela sa zverovať ani kúsku papiera,ktorý síce neprehovorí,ale ľahko ho je prečítať.Tak sa teda "my human´s body " trepe domov,dobrá nálada nulová a ako naprotiveň ešte začne aj pršať.Ale,aha ho!Nie je to také zlé.Prší a mne to pripadá,že všetky slzy môjho vnútra prikrývajú okolitý svet,vytvárajú pancier okolo môjho najzraniteľnejšieho "Ja".Miesto toho,aby som dažďom utekala,idem mu v ústrety,vychutnávam ho,počúvam jeho šepot,naťahujem ruky.Chcem s ním byť celá,podeliť sa o svoje trápenia.Nič nemusím hovoriť,žiadne hlásky,ani ťažko hľadané výstižné spojenia,ani nezmyselné habkajúce vety.Stačí,že je pri mne,on dáva,ja beriem,nič nechce,je nenáročný.Tíško si pohmkávam pieseň dažďa-pieseň,čo je uložená hlboko v mojej duši.Čo ma potom,že mám hudobný hluch!

Už som doma,celý svet je krajší,ľudia sa možno mračia,ale ja viem,že keď odídu mračná z oblohy,stratia sa i tie z ich tvárí a namiesto nich nastúpi smiech,a ani si neuvedomia,že za to vďačia chudáčikovi môjmu kamarádičkovi,ktorého keby nebolo,tak si slniečko ani nevážia.Hneď mi je lepšie,len čo si spomeniem na Steena,ktorý je tak ako ja,veľký milovník dažďa a inak mi pusu nepošle,len po kvapôčke padajúcej mi na líčko.

Poďme von!Kúpme sa v daždi!Že neprší?! Nevadí,postačí aj sprcha!!!


yoyo
02. 06. 2003
Dát tip
Souhlas s Wopi. Myslím, že je to psáno z Tvého nitra- a to je dobře...

Wopi
01. 06. 2003
Dát tip
Při čtení trochu vadí, že nedodržuješ mezery za interpunkcí. Jinak... no, spíš taková deníčková úvaha než povídka... :)

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru