PROROCTVO

PROROCTVO

...tie slová som  NIKDY neznášala...

"Toto raz bude tvoje"

povedala mama.

To ešte žil otec.

...pichnutie, kdesi vnútri.

RODINNÝ DOM...

"Toto raz bude tvoje"

zopakovala mama

a otec už vtedy nežil.

Nechcela som!

Nechcela som, aby to bolo moje!

Po čase bola mama chorá.

Točievala sa mi hlava z toho,

ako som nevedela,

čo robiť, ako zasiahnuť, pomôcť.

Odôvodnene.

Lebo onedlho  TO naozaj  BOLO MOJE.

A nechcela som.

***

Tá vízia šťastia,

roky predkladaná mamou

mi priniesla roky strachu.

A dnes? 

Veď TO mohlo i SCHÁTRAŤ.

Bez prostriedkov...

Udalosti speli k tomu.

***

Bol tam PODNÁJOMNÍK.

Býval výhodne.

Mne neplatil nič, len čo sám spotreboval. 

PLATIL INÝM. Za elektrinu, plyn...

Mal tam od nás aj uhlie.

Prostriedok, ktorý mal zabezpečiť udržanie domu.

MAL LEN KÚRIŤ.

Ak neviete, dom, kde sa nekúri v zime,

taký dom upadá, ničí sa.

Chátra.

***

Potom prišla NÁDIELKA.

Vianoce. A obrovské mrazy!!!

Môj syn chorý.

Horúčky okolo 40, zábaly, obavy.

Ale ako prišlo, tak aj prešlo.

Spel ku zdraviu!

VÝDYCH.

Bol druhý sviatok vianočný a...

Začala som sa zaujímať o to,

čo teraz bolo moje.

O dom.

A potom o PODNÁJOMNÍKA.

ZMIZOL. NEDVÍHAL TELEFÓN.

Cesta do toho domu.

Potom ZDESENIE.

Áno, boli mrazy.

Áno, v dome sa nekúrilo.

Áno, a radiátory boli vykrivené, pokrútené, potrhané.

Áno, všetky.

Áno, nebola v nich voda, ale ľad.

Áno a ľad má takú vlastnosť, že máva  väčší objem, ako voda v tekutom stave.

Áno, kúrenie celého domu bolo ... v háji.

PÁD!

ZLYHANIE!

Veď mama o PODNÁJOMNÍKOVI vravela,

aby som ho nenechala v tom dome!

A ja som si povedala: To nie je fér, prečo mi dáva príkazy "ZA HROB"?

A prečo, keď ona ho prijala, prečo ho mám JA  podľa jej uváženia  VYHODIŤ?

PODNÁJOMNÍK medzitým trávil idylku vianočných sviatkov u rodičov.

Asi potreboval oddych.

Odcestoval.

Bez výčitiek svedomia.

Bez upozornenia, že odíde.

Bez vypustenia vody zo systému kúrenia.

Bez strachu, že keď tak mrzne, že niečo sa tomu, kto mu dal možnosť bývať, môže prihodiť.

Po sviatkoch sa oddýchnutý a plný síl vrátil.

Bol trošičku zmetený z udalostí,

trošičku mu to narušilo plány.

Nerátal s tým, že bude musieť odísť.

Odišiel ale vyrovnaný s tým, čo sa stalo.

Hodil to za hlavu, veď čo, čo sa stalo, už sa neodstane.

Jemu sa vlastne neprihodilo nič.

A zmizol mi bez stopy zo života.

A tak som dom PREDALA.

MUSELA SOM, viac možností nebolo.

Lebo moja obava, že dom naozaj schátra, nadobúdala už celkom reálne kontúry.

***

Cítila som ÚĽAVU.

Aj tak neboli na jeho údržbu peniaze.

Odvtedy som mala za ten dom PENIAZE.

Spolu so ZODPOVEDNOSŤOU za ne.

ZODPOVEDNOSŤ mi ostala.

***

Peniaze som PREHAJDÁKALA: 

pokúsila som sa  podnikať a vôbec mi to nevyšlo...

Koľko zhôd náhod a aj vlastnej hlúposti

(napadá ma, že mi to niekto nie tak dávno "prorokoval")

Možno tušíte, že keď vám nevyjde podnikanie,

za určitých podmienok môžete prísť ešte aj o strechu nad hlavou.

Lebo ak podnikáte ako fyzická osoba,

za výsledok podnikania ručíte celým svojím majetkom.

Som bez práce, rovnako ako môj partner.

Zatiaľ moja cesta ešte nie je ukončená... ešte niekoľko zhôd náhod a môžem sa stať aj BEZDOMOVCOM.