Raz ho zastrelia

 

 

 

môžem ho obrať o slobodu

môžem ho obrať o radosť zo života

 

alebo mu zabezpečiť dlhší, no nešťastnejší život...

 

Raz ho teda zastrelia, zdá sa...

 

***

Zistila som, že so psom nemôžem ísť na prechádzku a umožniť mu, aby sa do sýtosti vybehal.

Medzi ľudí nechodím, viem, že niektorí sa môžu i panicky báť pusteného psa. Chápem ich.

 

 

 

“Nemôže behať po chotári, na to je ZÁKON“.

 

Ujo poľovník s vedomím moci a  s puškou v ruke na mňa

po úvodnej zúrivej otázke, či môjho psa má  zastreliť,

navrieskal

(asi naozaj je (i) na to zákon, lebo nebol prvý)

a zdôraznil, že keď ho zastrelí, nič sa mu nestane.

No:  štýlom škôlkára!

 

Ano, behal po poli, tam sa asi dobre strieľa na zajacov, možno mu niektorého vyplašil...Viete ako dobre sa dá predať taký zajac v Rakúsku? Len neviem, či môže strieľať aj na poli, kde sa môžu byť aj ľudia...

 

Spýtala som sa, či je nejaké miesto, kde môže taký pes voľne behať.

Vraj na ihrisku, ale tu div-divúci zase ja mám zábrany, veď viete, pes a jeho exkrementy...a hygiena...

 

Viete si predstaviť maximálne nešťastného psa, ktorý pudovo potrebuje behať?

Je tak uspôsobený.

Ja si viem predstaviť, ako sa takýto pes potom môže stať tým obávaným krvilačným psom, ktorý napadne i človeka (a keď napadne, tak veru dokáže ublížiť!), ale aspoň šteká do úmoru, aby si vyštekal trochu pozornosti, voľnosti.

 

Šteká, lebo je nešťastný.

 

Potom je maximálny egoizmus človeka, ak si psa zaobstará pre svoje potešenie.

Aj pes má svoje potreby a ak je zákon...nerozmnožujme tých psov, mne sa to nezdá etické.

 

Zákon!

Hrozne mi tu smrdí tá umelina, chémia!!!

---