Kto chytá v žite

Prišiel si
Včera
Po listí
Nikto viac nikdy
nezistí
že miloval si
moje telo

Triaslo sa...
Tak moc ťa chcelo

...a les v červenom
plameni, priateľstvo
v lásku zamenil

Dva krehké kvety
bez viny, pohľadom
si sa previnil
keď duše v jednu
splynuli

V spomienkach,
s časom minulým,

my boli sme vždycky
celkom šťastní...

Na prvých stránkach
v zbierkach básní
vyryté bolo šikmým
písmom, písalo sa vždy
o tom istom a naša
láska, tohto leta, dala
sa iba smrťou preťať
a zatiaľ kdesi celkom
v rohu, chystal už ktosi
pomstu strohú

a v kríži tmavom znamení
lásku v nenávisť zamenil

...a slnko viacej nevychádza
všade len tma, a čierna
sadza, namiesto záclon
v prázdnom byte

Celý deň márne chytám v žite
niečo, čo viac sa chytiť
nedá, pod cenu ľahko si
ma predal, za plytkú vázu
vymenil, nemám už viacej
k žitiu síl