Poštár klope dva razy

Po prahnutí

úzko v pľúcach
nie som veru
lásky súca
tiež vravieval

pokiaľ žil
že ma ľúbi  z celých síl

A Boh sa len
tupo smial
pripravoval pre
mňa žiaľ
a do látky zo
sametu
zabalil mu siluetu
a poslal ju spod vŕby
v páre krídel holubých

Nečakane, celkom razom
posteľ prázdna
páchla mrázom
chladno v zime
chladno v lete
a ja túžiac po odvete
s vykradnutým srdcom
v tele, stratila som
šaty biele a môj ženích
v čiernom kroji, už si na mňa
povraz strojí, čierny dom
mi v pekle chystá, a teší sa
dozaista, na mňa, nahú v jeho
dlani, nevládzem sa viac už brániť
zomriem mladá v panny rúchu
oblečená za mladuchu
s tisíc ročným smútkom v hrudi

Jeho láska v inej prúdi
nechcel to, čo chceli básne
len sa zasmial, polohlasne
a odletel kamsi na juh
kde sa aj sny sladké zdajú
jeho sľuby, verše, slová
odišli sa za ním schovať
spolu s kŕdlom divých husí
kým ho nežne nezadusí
vlastná zrada
láska mladá
čo ju možno vo mne hľadal

....
no a potom, celkom v tichu
odhalím mu bez ostychu
uvädnuté prsia v ráne
krvou na sklo maľované
a zostane celkom sám
kým mu znova nepredám
moje srdce, z mojej hrude
potom znova šťastný bude
až kým nová láska zdarne
vo všedný cit nezostarne