Mala Smrt

Starec sedel v hostinci a v rukách zvieral lutnu. Okolo sediaci hostia počúvali starcov príjemný hlas a obdivovali jeho znalosti balád. Starý bard dohral baladu a poobzeral sa po svojom okolí.
Napil sa vína a pripravoval sa k odchodu. Niektorý hostia sa pokúšali starca prehovoriť aby ešte zostal.
“ Prepáčte ale som unavený. “ usmial sa na nich bard. “ Prosím, starý otec zahrajte nám ešte niečo.” dobiedzala mladá hostinská.
Bard sa na ňu usmial a mávol rukou.
“ Dobre teda. Som už trochu ospalý ale poviem Vám jeden príbeh, ktorého som bol sám osobne svedkom, nie síce celého ale to najdôležitejšie som videl na vlastné oči.”
Starec sa usadil a zahľadel sa do diaľky. Jeho nebovomodré oči sa zastreli dávnou smutnou spomienkou.
“ Stalo sa to asi pred päťdesiatimi rokmi a ešte teraz sa veľa obyvateľov Elintaru na to pamätá. “ starec brnkol na lutnu a jeho hlas jasne začal spriadať príbeh z dávnych čias.

Precitol na obrovskú bolesť. Nepamätal si nič, okrem toho, že bol vyhodený odtiaľ kam patril. Bol vyhnaný a nevedel čo bolo toho dôvodom. Zodvihol hlavu a začal sa obzerať po neznámom prostredí. Niečo neznáme sa pohybovalo v diaľke a Jemu jeho vibrácie boli príjemné. S námahou sa zodvihol. Nebol zvyknutý pohybovať sa . Jeho telo tam doma nemuselo kráčať, Jeho pohyb sa uskutočňoval myšlienkou. V hlave sa mu začalo vyjasnievať. Pochopil, že už mu nič neostáva len pomsta. Padol vďaka ľuďom, takým nedokonalým bytostiam, ktoré mohol rozdrviť pohľadom. Jedného zlákal a chcel použiť svoju moc na zmenu tohoto človeka na sebe podobnú bytosť. Ten chudák sa vzoprel a zničil časť Jeho panstva. Za to bol potrestaný a Jeho druhovia sa nezastali jeho osoby ale pritakali tým druhým. Nenávisť začala v ňom naberať na intenzívnosti. Rozhodol sa zničiť ten druh. To bude jeho svet On si spraví nový domov.
" Túžim po bohatstve a sláve, to je pravda. No nevieš mi povedať prečo by som mal kvôli tomu zabíjať ? Povedz mi jeden dôvod, neveríš mi, ani ty mi - neveríš. " mladík so sklopenou hlavou stál pred starcom a smutne pokyvoval hlavou. " Si môj otec a neveríš mi. " " Pozri sa na seba, Agli. Si môj najstarší syn a vyzeráš mladšie ako tvoj najmladší brat. Celá dedina ťa uznala vinným, a to ťa chcú teraz obviniť s čiernej mágie. Čo stým chceš robiť? Myslíš si že to prejde? Budú ťa chcieť zabiť. A to čo si myslím ja nie je podstatné, choď preč, kým je čas, a radšej sa nevracaj. " Starec pozeral na syna a v očiach sa mu mihol plameň nádeje. Nič s toho čo očakával sa nestalo. " Dobre. Odchádzam a preklínam celú dedinu, nik z vás nechápe o čo tu ide. Vieš otec, že ja som jeden z mála, ktorý sú obdarený určitou mocou. V dedinách sa šíria o nás povesti a o mne tiež. Áno som ničo iné ako ostatný, som lovec drakov, tak mi to povedal jeden s našich Prvých. Rada Prvých sa hnevá, kvôli udržiavaniu stykov s Elfami. Čo mňa zaujíma vojna ktorá rozdelila ľudí a Elfov. "
" Rúhaš sa. Naši Prvý sú múdri. Sú medzi nimi najstarší členovia nášho osadenstva. Spojili sme tristo osád a ty ani nevieš koľko dobra s toho plynie." Starec sa smutne pozeral ako sa Agli usmieva.
" Tak otec a prečo potom chcú zabiť mňa, nestačí že zabili Magil. Ona tiež bola obvinená z vraždy? Nie nebola a predsa ju stráž Prvých zabila. Rozmýšľaj."
Otočil sa a pomaly si vzal svoj meč a batoh. So smutným pohľadom sa pozrel na starca, otočil sa a vyšiel z chatrče. Starec mlčky pozeral na dlážku a usadil sa na kožiach. Myšlienky sa mu hlavou preháňali ako divé kone. Možno ho mal brániť pred Radou.
" Možno." Povedal ticho pre seba.
Jeho jemné zmysly dávali pokyny Čiernemu a ten pokojne pokračoval lesom ďalej. Aura lesa Ho upokojovala a dávala pocit slobody. ´ Nik nemohol prežiť útok na Neho, bol jedným s tých, ktorí neumierali a nerodili sa, nebol odtiaľto a to Mu zaručovalo voľné pôsobenie v tomto svete. Jeho vlastný sa postavili proti Nemu a tým si spečatili svoj osud. Však už nejako načerpá silu aby sa mohol vrátiť a pomstiť sa všetkým, čo Ho zradili, nik si s Ním nebude zahrávať. ´ Myšlienky sa prerušili neurčitým pocitom nebezpečenstva, nebol natoľko silný aby bol nesmrteľný ale ublížiť Mu nemohlo skoro nič. Upokojil Čierneho a pomaly sa sústredil, Jeho tretie oko začalo pomaly pulzovať a hruď mu naplňovalo príjemné chvenie energie. Vnútorným zrakom uvidel dve postavy ukryté za stromami, tvárou Mu preletel posmešný úškrn, "Smrť sa blíži s každým úderom srdca." Zašomral si.Nechcel použiť svoju podobu, to by ich odradilo od útoku, ponechal si ľudskú a posunul si meč, ukrytý pod čiernym plášťom na chrbte viac k pravému plecu. ´ Obaja sú hlupáci, nevedia kto som a nemajú ani schopnosť Mi ublížiť, ale odvahu majú. ´ pomyslel na nadchádzajúci stret a Čierny rozprestrel trochu svoje stŕpnuté krídla, bol zvyknutý lietať a nie chodiť po zemi. Myšlienka upokojila Čierneho myseľ a ten pri kontakte s jazdcovou mysľou nedočkavo zafučal. Krv, aj on sa tešil na tú teplú tekutinu čo mali v sebe títo ľudia.
Elf sa pozeral na človeka a smial sa na celé kolo. " Vieš Tron, vy ľudia ste strašne zvláštny. Prepadávame ľudí spolu už niekoľko rokov ale vždy ma niečím prekvapíš. Teraz tá bájka o tom prečo si tu v lese. To, že ťa vyhnali s Elintaru ti uverím ale že ti kožu vyprášil pri pokuse okradnuť ho sám Ra Kuang, Šedý Mág, tak to je veľmi vtipné. " " Vážne, bol oblečený v bohatom rúchu a vyzeral ako bohatý obchodník, a ja som naletel. Pritom som sa mal tak dobre v poctivom cechu Zlodejskom v Elintare." Povzdychol si Tron. "Ššš." Sykol Elf. "Po lesnej ceste sa cvalom nikto blíži." Obaja vytiahli meče a potichu sa prikradli k ceste. Pomaly sa k nim blížil jazdec na čiernom drakovi. " Mág !" zhrozil sa Tron. Elf iba pokrútil hlavou, necítil magické fluidum ako z mágov. Tron sa upokojil a sústredil sa na výpad, zdalo sa, že cestujúci pokojne cestuje ďalej a nemá ani tušenie čo ho očakáva. Drak znervóznel a trochu roztiahol krídla. Jazdec sa ani nepohol. Prechádzal už dostatočne blízko a obaja zbojníci zaútočili.
´ Precenili svoje schopnosti. ´ pomyslel si. ´ Za to zomrú. ´ Jeho myseľ pokojne zhodnotila možnosti a vrhol sa na opačnú stranu Čierneho ako útočníci. Meč zazvonil pri vytasení a začal sa chvieť. Prvý úder od ľudí dopadol na Čierneho. On sa pootočil a sekol, do vzduchu. Podcenil súperov, ich mrštnosť Ho na chvíľu udivila. Úder vedený jedným z nepriateľov mu zasiahol plece. Zavyl. Jedna ruka zvierala meč a druhá uvoľnila magickú strelu, tá minula svoj cieľ iba kvôli nesústredenosti. Čierny sa vzopäl a predným drápom roztrhol jednému z útočiacich hruď. Jeho meč už len ukončil raneného trápenie. Druhý sa chcel stiahnuť do lesa ale On rozzúrený zranením sa vzoprel a dlhým skokom a následným sekom ho zbavil života. Bol nahnevaný sám na seba, veď nesmie byť ranený. Asi niečo nieje v poriadku. Vzal meč a vbodol ho do zeme, On sám sa postavil k jednej mŕtvole a priložil na ňu ruku. Životné poznatky a sila prešla doňho. Ešte raz to zopakoval s druhou mŕtvolou a nechal Čierneho nech sa nakŕmi. Pohrúžil sa do nových poznatkov aby zistil kde vlastne je. V hlave Mu skrsol plán. Rozhodol sa konať.
Agli sa túlal Elintarom a premýšľal nad zásadami ľudu T´sien. Mágia a boj boli súčasťou ich života, akurát, že niečo nebolo v poriadku s Radou Prvých. ´ Obvinili najprv jeho sestru a teraz jeho samého. Prví boli najskúsenejší bojovníci a kňazi, a jeho obvinili s použitia mágie na vraždu. Za tým bolo niečo iné, asi styky s elfami, ktovie. ´ Vyhol sa skupinke trpaslíkov a smeroval do hostinca U Zlatého Draka, kde sa ubytoval. Videl tu obyvateľov s celého Trantyru, prišli sem väčšinou za obchodom. ´ A na turnaj čo sa bude konať zajtra. ´ Usmial sa, on na také niečo nieje. Videl tu veľa dôležitých ľudí a dokonca sa mu zdalo že tu bol Ra Kuang, mág, ktorý často chodil aj k nim. ´Nebol si tým istý ale mal pocit, že niečo nieje v poriadku a niektorí okolo mali tiež pocit nebezpečia. ´ "Agli, som rád že ťa vidím." Agli sa obzrel a uvidel usmiateho mága. "Ra Kuang, čo tu robíš ?" opýtal sa ale pritom tušil, že dotyčný vytušil, že naň myslel. "Mám tu niečo, ale to mi nebráni porozprávať sa so starým priateľom" usmial sa a urobil prstami tajné znamenie. Agli prikývol na znak toho, že porozumel. "To by sme si mali ísť niekam sadnúť a prebrať čas, kedy sme sa nevideli." Ra Kuang uznanlivo kývol hlavou a dodal: "To nie je zlý nápad. Bývam U Zlatého Draka." Agli sa na neho podozrievavo pozrel, "Ja tiež. Nič lepšie som nenašiel." Prešli zvyšok cesty mlčky, na Ra Kuangovi bolo vidieť, že nemá chuť sa rozprávať.
Jeho citlivé zmysli zachytili blízkosť veľkého množstva ľudí. Myseľ sa obrátila a začala skúmať poznatky mŕtvych uložené v sebe. "Elintar" prehovoril hrdelným hlasom. ´ Asi sa nebudú veľmi tešiť môjmu príchodu ´ Začal rozoberať situáciu svojím neľudským zmýšľaním. Výsledok bol jednoduchý a jasný, sú tam ľudia a On potrebuje ich duše.
"Takže tvoj otec sa ťa nezastal. Vieš Rada Prvých sa odmietla zúčastniť a vyslať zástupcov na zhromaždenie Rád rodov. T´sien sú bojovníci ale zdá sa mi akoby sa odďaľovali od nás. Neviem ale nemám dobrý pocit z toho." Povedal Ra Kuang po vypočutí si Agliho príbehu. Nastala chvíľa ticha a v miestnosti osvetlenej len jedinou sviečkou bolo šero. Obaja priatelia boli ponorený do myšlienok. "Teba iste zaujíma čo tu robí mág ako ja" potuteľne sa usmial nad nevyslovenou otázkou bojovníka. "Neviem, mám zlý pocit. Pred mesiacom sa k nám dostal jeden z démonov, a ja som sa chcel k nemu dostať skôr ako získa silu na škodenie a nesmrteľnosť. Minul som však cieľ a jeho energia sa mi stratila." "Takže máš pocit, že by sa mohol objaviť tu." Skonštatoval Agli. "Ako vidím si bystrý a sleduješ moje myšlienky. Takže moje rady u teba padli na úrodnú pôdu. Mám dojem, že v najbližšej dobe nás stretne niečo nedobré." Unavene sa pozrel na Agliho: "Som rád že sme sa stretli, ale je čas ísť spať." Pozrel na bojovníka . "Dobrú noc Agli." Ten pozrel smutne na mága, pochopil, "Dobrú noc."
Dvere sa za ním zabuchli a mág smutne pozeral na miesto, kde pred chvíľou sedel jeho mladý priateľ.
Ostrý zvuk trúbky hlásiaci poplach rozozvučal éter a mesto Elintar. Na hradbách stáli pripravený lučištníci. Každý mal pripravený celý tulec šípov a niekoľko strieborných magických šípoch schopných zabiť mága či nejakú nižšiu magickú bytosť. Postava, kvôli ktorej poplach ohlásili stála pred vodnou priekopou a pozorovala mesto. Vedľa nej pokojne postával čierny drak. Stráž podľa toho zistila, že dotyčný je nekromant alebo čierny mág. " Otvorte mi bránu a pokojne ma nechajte zúčastniť sa turnaja. Nikomu z vás nechcem ublížiť." Ohlásil svoj dôvod návštevy, pri slovách o neubližovaní väčšine prizerajúcich sa prebehol mráz po chrbte. Hoc jeho slová mali znieť upokojujúco, nádych vyslovených slov dával skôr pocit strachu a nebezpečia. Osoba stála pred bránou a pokojne pozorovala jej zavreté krídla, v tom prvý šíp zasiahol draka a zranil ho. Neznámy sa pootočil a z nezvyčajnou silou vrhol proti hradbám magickú strelu, a tá po náraze na hradby sa rozprskla na drobné blesky, ktoré sa ako hady sa vrhli na ľudí. Skaza bola veľká, skoro polovica bojovníkov a prizerajúcich sa padla mŕtva. Zvyšný ľudia začali pomaly krútiť kolesom a otvárať bránu.
"Agli vstávaj." Snažil sa zobudiť priateľa mág. "Je tu. Niekde blízko." Agli nechápavo pozeral na mága stojaceho pri posteli. "Čo, kto je tu ?" "Obliekaj sa, démon je niekde nablízku." Jeho slová prerušil ostrý zvuk trúbky. "Rýchlo k bráne." "Pomaly Ra Kuang, ku ktorej a čo sa deje ?" Mág nechápavo pozrel po priateľovi: "Démon je tu, vstávaj máme prácu." Agli vyskočil a rozbehol sa ku stoličke. Rýchlo sa obliekol a vybehol na chodbu, skoro v tom istom okamihu ako mág oblečený v striebornom šate s mečom na chrbte. Obaja sa mlčky rozbehli smerom k hradbám, oslepil ich výbuch magickej energie a s úžasom pozorovali ako padlo väčšie množstvo vojakov. Pribehli k bráne práve vo chvíli keď sa začala otvárať.
Démon, v ľudskej podobe stojaci na moste vedúcom k bráne pokojne pozoroval ako sa roztvárajú jej krídla. Nič už mu nezabráni získať dosť energie na ovládnutie nesmrteľnosti.
Brána sa otvorila a naproti Nemu však stáli dvaja ľudia. Pocit vnútorného nepokoja sa ozval nutkavo, tu sa mu to ešte nestalo. Démon cúvol a uvolnil prichádzajúcim miesto na ceste pred mostom. Pomaly sa okolo neho rozhorela magická aura a on bol v nej akoby pohltený. Obaja Jeho ľudskí súperi urobili to isté a v ich rukách sa objavili meče. Čierny sa pokúsil zaútočiť na ľudí a to mu bolo osudným. Nižší s ľudí sa pootočil a vrhnutá ohnivá strela v plnej sile narazila do draka. Jeho telo sa vznietilo a explodovalo. Démon celý rozzúrený zaútočil, jeho magické strely sa však odrážali od štítu oboch ľudí alebo neškodne lietali vzduchom. Cítil, že jeho magická sila klesá a preto zastavil bezhlavé útoky. Obaja ľudia sa rozdelili a pozorne sledovali pohyb neznámeho. Vyšší z nich zaútočil ako prvý, mečom. Démon prekvapený nečakaným útokom a zasiahnutý do hrude nadobúdal svoju podobu. Druhý človek použil na útok blesky. Démon, už vo svojej podobe zreval bolesťou, na to nebol zvyknutý. Jeho zúrivá odveta, presne mierené kúzlo na oslepenie zasiahla silnejšieho z ľudí a ten padol na zem v bezvedomí, pazúr démona mu roztrhol celý chrbát. Druhý začal sústreďovať svoje sily na konečný útok, viac sily by už nemal, keď v tom....
Obaja bohovia sledovali nezaujate zápas dvoch ľudí s démonom. ´ Mali by sme to zaraziť ´ vyslal myšlienku Boh Hromu. Boh Vetra sa pokojne pozeral ďalej a prikývol. ´ Máš pravdu Samum už narobil dosť škody, zabíja ľudí a nedodržiava zákony, ktoré platia aj keď bol odtiaľto vypovedaný. Zastavíme ho a presunieme do neobývanej časti zeme a zaistíme aby sa odtiaľ nikdy nedostal. ´
Vír vzduchu a bleskov zasiahol démona plnou silou. Jeho telo sa v kŕči skrútilo a bolo vytiahnuté do výšky. Človek vypustil svoje kúzlo a to zasiahlo bezmocného démona. Ten ešte s posledných síl zavrešťal a jeho hnev neveštil nič dobré. V silnom záblesku všetko utíchlo. Človek tam ostal stáť sám a po chvíli sa obrátil k ležiacemu telu. V okolí nič nenasvedčovalo, že ešte pred chvíľou tu zúril boj, snáď len tlejúca kopa neidentifikovateľnej hmoty dohárajúca neďaleko.
Dve postavy blízko hradnej priekopy neboli vyrušované blízko stojacim davom. " Ako vidíš, našiel som svoj osud." Úsmev prebehol cez tvár raneného Agliho. " Nájdem ho a zabijem." Povedal mu mág, " pomstím ťa." "Ra Kuang, tvoj život má priveľkú cenu a ja rád obetujem svoj život za toto mesto, aj keď mi je cudzie." Mág pokojne stál nad telom a pozoroval ako sa život priateľa vytráca. " Zabijem ťa !" vykríkol.

 
Ubehlo však veľa času, skoro dve desaťročia kým sa jeho prísaha vyplnila.  

" Pozri sa na toho muža v šedom plášti. " upozornil starec mladíka po svojom boku. " Takého človeka málokedy uvidíš. Je to Lunas, alebo ako on sa radšej necháva nazývať Šedý. Je mág odniekiaľ zo západu. Už neraz nám pomohol a aj tvoj otec lord Cedrik mu veľa dlží. " Mladík zo záujmom sledoval muža, ktorý mohol mať okolo tridsať rokov. " Taký človek ako on by mal byť starší." preriekol. Jeho sprievodca sa rozosmial. " Ale princ Devon, on je starý, veľmi starý, možno dvakrát starší ako ja." prevravel starec a pohladil si šedivú bradu. "Myslím si že ide k nám." podotkol. Naozaj, zdalo sa, že človek o ktorom sa rozprávali sa blíži k nim. S úsmevom im zamával, nebolo pochýb, oni ho v dave zaujali. "Starý dobrý Gorla." s úsmevom potľapkal starca po pleci. "A jeho výsosť princ Devon." zasmial sa nad mladíkovým zarazeným pohľadom. "Nemusíš sa báť, viem kto si a nechcem ti zobrať dušu ani ťa zabiť." Princ sa zamračil:"To vždy čítate druhým v mysli." Dotázaný prikývol "Ale nemysli si, že by to nebolo v mojej moci." Princ obelel a obaja starší muži sa rozosmialy na plno. *Asi si ho vyviedol z miery, a to dokáže málokto.* uznanlivo povedal starec. *Gorla, Gorla. Veď vieš, že navravím do vetra a teraz si myslím, že by bolo najlepšie ísť do paláca a porozprávať sa s Cedrikom.* Starec si uhladil bradu *Vedel som, že sa niečo deje, nikdy neprídeš na zdvorilostnú návštevu. Mali sme ťa nazvať kuvik a nie podľa Luny, tá prináša pokoj, ty len boj a nepokoj.* *Zabúdaš, že to vy ste ma tak nazvali, lebo moje meno bolo pre vás priťažké,* usmial sa *ale dosť rečí ideme.* zavelil. Cestu s trhu na zámok prešli mlčky, hoc obaja domáci mali v hlave kopu myšlienok.
Lord Cedrik sedel za stolom a pozoroval služobníctvo. Jeho nálada sa nemenila, už tretí deň sa trápil s odpoveďou Čiernemu rytierovi na hrade Lance. Bol to problém, nevhodne postavené posolstvo by mohlo ohroziť životy ľudí. *Kde je Gorla ?* strážny pri vchode do dvorany sa len nechápavo naň pozrel a tváril sa že to nepočul. S druhej miestnosti pribehol Prví Radca: *Pane. Išiel aj s princom Devonom na trh.* Cedrik po ňom vrhol zlostný pohľad. Starec ustúpil a prevravel: *Už ste napísal odpoveď Lordovi z Lance ?* Úsmev sa mihol Cedrikovou tvárou: *Toho černokňažníka mi nespomínaj !* *Ale pane nič lepšie ako súhlasiť nemôžete, mohol by nás zničiť. On je silný a zaručuje sa, že nás nechá napokoji, ak mu budeme platiť dane a Devon bude učedníkom Čierneho rádu.* *Áno a celá oblasť Revolu bude vyplienená !* ozval sa mohutný hlas od dverí. *To sa stalo už vo viacerých mestách a oblastiach. Jediná možnosť je postaviť sa proti nemu.* *Sami ?* obrátil sa radca k príchodziemu. Vo dverách stál muž v šedom plášti a čiernom cestovnom obleku. *Ra Kuang !* zhrozene cúvol od stola starec. *Ako vidím, ešte si niektorí pamätajú aj moje meno.* zasmial sa Šedý. *Lunas, som rád, že ťa vidím. Aspoň mi pomôžeš splátať to posolstvo.* natešene vítal Lord Cedrik príchodzieho. Vstal a šiel mu naproti. *Vaše lordstvo na mňa nezabudlo ?* zo smiechom odpovedal Šedý. Starec ktorý radil Cedrikovi aby prijal ponuku odstúpil medzi stĺpy. *Ale ctihodný Prvý radca kam tak utekáte.* obrátil svoju pozornosť Šedý na neho. Starec sa obrátil, tvár skrútená nenávisťou. * Pane myslím si, že dlhujete Cedrikovi ospravedlnenie !* Starec sa pozrel na Cedrika a Ra Kuanga. Zvažoval svoje možnosti. Lord Cedrik udivene sledoval pohľad oboch. Zdalo sa mu, že medzi nimi panuje väčšie napätie ako v sále odkedy prišiel Šedý. Starec spojil ruky a magické gesto okolo neho vytvorilo štít. Rozosmial sa: *Nik neprerazí tento štít, ani ty na to nemáš dosť sily,* jeho pohľad zastal na šedom mágovi, *i keď človek sa učí a my sme sa nestretli už dávno.* zmĺkol. V miestnosti sa zdalo, že vzduch zhustol, ťažko sa dýchalo. Vo vzduchu sa rozšírilo magické fluidum a rozbíjalo okná. Okolo Ra Kuanga sa rozhorela magická aura. Starec stojaci oproti sa zmenil, medzi stĺpmi stál čiernoodený muž s veľkým smaragdom na hrudi. Obaja plne sústredení vedeli, že je len jedna cesta z tejto miestnosti a ani jeden z nich nemienil pustiť druhého preč. *Tak dosť !* vykríkol Cedrik, *Obaja prestaňte v mojom...* jeho slová prerušil záblesk v rukách čierneho mága. Cedrik padol na podlahu ako podťatý. Ra Kuang sústredil svoju silu do výboja tenkého ako vlas a energiu vyslal priamo na súpera. Ten očakávaô pokojne úder plne sa spoliehajúc na svoj štít. Lúč sa dotkol obalu a ozvalo sa hlasité praskanie, lúč zničil štít a jeho tvorca sa skrútil v kŕči na zemi. *Tak bolestne som ťa nezasiahol ani vtedy v Elintare.* zasmial sa Ra Kuang. *Teraz budeš trpieť aj za Agliho.* *Asi nevieš s kým máš tú česť.* pozviechal sa zo zeme čierny mág. *Viem to veľmi dobre,* zamyslel sa:* asi pred dvadsiatimi rokmi si prišiel odinakiaľ a snažil si sa zničiť mesto pri lese, prišiel si aj s drakom a bol si veľmi sklamaný keď ťa bohovia potrestali a preniesli na východ. Ktovie koľko mien si použil a koľko miest zničil či obsadil. Západný bohovia sem nešli, nepokladali to za dôležité a nedocenili ťa.* Postava v čiernom užasle pozerala na šedého mága. *Vtedy s tebou bojovali dvaja ľudia.* zasmial sa Ra Kuang. *Ra Kuang si úžasne hlúpi. Už si sa mohol naučiť, že mňa nezastavíš. * zrýchlil sa a ako tieň sa mihol cez dvere. Devon sa rozbehol von. *Nechaj ho bežať!* prikázal mu mág pristúpiac k lordovi Cedrikovi. Prešiel mu rukou popred tvár, muž vzdychol. *Máš jediné šťastie a to, že stačil vyslať len ochromujúce kúzlo.* s úsmevom mu podával mág ruku. Princ stojac za chrbtom mága sa otočil a sadol si ku stolu. *Ako to, že ušiel.* obrátil sa na mága. Šedý sa zamyslel, *Asi musel minúť veľa sily na maskovanie. Ani jedna s podôb ktoré tu predviedol nie je jeho skutočná,* venoval pohľad strážam, ktoré nechápavo pozerali na rozbité okná.* bude lepšie ak sa za ním vydám hneď, vy sa pripravte na obranu mesta.* zmĺkol,* Dúfam však, že k boju nedôjde.* Cedrik neisto stál na nohách: *Myslím si, že by si nám mal niečo vysvetliť.* Mág sa naneho pozrel, po chvíli súhlasne prikývol.
*Začnem od začiatku.* zamyslel sa, *Ľudia nás nenávidia alebo sa nás aspoň boja. No my sme taký istý ľudia ako vy. Jediný rozdiel je v tom, že vy premýšľate a my myslíme.* *Prepáč Lunas ale vysvetli mi rozdiel v tom.* prerušil mága Devon. Ten prikývol, *Nie je v tom rozdiel, až na to že myslieť znamená nepretržite premýšľať.* Usmial sa, *Z toho potom vyplývajú naše schopnosti. Využívame časť schopností ktoré máme, samozrejme nie všetky, to by sme boli bohovia.* odmlčal sa a skúmavo sa poobzeral po prítomných. *Každý z nás je vo svojom vnútri bohom, či sa mu to páči alebo nie. Naše myšlienky a fantázia vytvárajú svet, ktorý je jedinečný a v ňom žijú ľudia, každý z nich má vlastný svet. Občas do nášho sna zasiahnu iný ľudia a tu vnímame prítomnosť iných bohov a občas sa niekto prebudí a pochopí, že je len snom niekoho iného, nechápe síce, že on si zas vysníval iný svet, ktorého je stvoriteľom. Potom sa začne učiť a pochopí, že vládne inému svetu, inej realite a tak sa náš vesmír a realita stávajú nekonečnou. Sú však ľudia, ktorý schválne chodia iným škodiť a ničiť ich svety. Prečo a ako to robia neviem, viem však jedno treba chrániť sen v ktorom žijeme.* prítomný mlčky sledovali mágove rozprávanie. Nie všetko pochopili ale tušili, že mág vie viac ako povedal. *Prvotný Stvoriteľ, Boh, ktorého snom sú všetci, bohovia, ľudia aj tento Vesmír, však vysníval skupinu bytostí nazvanú Angelos, Poslovia a tá sa stará o poriadok. Je ich deväť, nie vždy sú všetci v jednom svete ale i to sa stáva.* ukončil svoje rozprávanie mág.*Je toho ešte veľa ale vám musí stačiť toto.* *Takže ak som ťa dobre pochopil tak Lord z Lance je jeden z cudzích v našom svete.* položil otázku Gorla. *Presne tak,* usmial sa mág, *je cestovateľ, daemos, ľudia si upravili ich meno a nazvali ich démonmi. Videli ste sami že dokáže viac než by ste sa nazdali. Ich odvekými nepriateľmi sú Poslovia. A ja som jedným z nich, musím si s ním poradiť sám.* mág zmĺkol. Cedrik pozoroval mágovu tvár, cítil, že to čo povedal je dôležité ale znamená to, že sa viac nestretnú, *Ako je však možné, že pri prvom strete si ho nezničil ?* *Boj bol nevyrovnaný a ja som nevedel, kto som a aké mám možnosti.* pozrel po prítomných, *teraz mi však už nesmie uniknúť.* oheň v očiach veštil niekomu veľmi nepríjemný deň.
Postava na návrší pokojne pozerala ako sa blíži jazdec celý v čiernom na nádhernom vraníkovi. Po chvíli si obaja stáli tvárou v tvár. *Tak si prišiel.* opovržlivo odfrkol čiernoodenec, *Nesmieš stratiť tvár i keby ťa to stálo život.* Druhý muž zahalený sivým plášťom sa potuteľne usmieval. *Ra Kuang, jeden z najlepších mágov západu sa osobne prišiel pomstiť nehodnému zloduchovi, ktorému nerozumne prisahal pomstu.* Šedý mág sa pokojne pozeral démonovi do očí: *Nie je to tak ako si myslíš. Viem viac ako by si sa nazdával,* kývol na západ, *vtedy som nemal dosť síl aby som ťa zničil, teraz mám.* Démon sa rozchechtal: *Tak mi dovol aspoň sa predstaviť.* Ra Kuang ho posunkom umlčal: *To nemusíš.* pozrel démonovi na hruď. *Tvoje meno je Kazgaroth a si zo sveta Moonshae.* úsmev mu prebehol cez tvár, jeho súper ho nechápavo pozoroval ako keby ho videl prvý krát. Démon nechtiac pocítil strach. Ten človek ho poznal, tu v Trantyre nik nevedel jeho meno a nik ho nepoznal, aspoň si to doteraz myslel. Človek zhodil z hlavy a z pliec šedý plášť, pod ním ukrýval svoj meč, zdobený runami, kušu s mitrilovými šípmi a jeho oblek bol celý šedivý s jemným kovovým leskom. Na hrudi zavesený amulet nútil démona ustúpiť. *Nepomôže ti to.* zaznel hlas ktorý sa viac podobal na škrek a démon začal nadobúdať svoju podobu. Meč a oblečenie padlo vedľa netvora, ktorý po chvíli dosiahol trojnásobnú výšku človeka a jeho výzor už vôbec nepripomínal človeka. *Tu ma bohovia poznajú pod menom Samum a nik nevedel moje pravé meno. Zato zomrieš, toje kúzla neplatia na mňa.* zamumlal. Magická aura vzplála okolo oboch a z diaľky vyzerali ako dve obrovské deti. Zaševelila čepeľ vytasená mágom. Meč pulzoval vlastným životom a neveštil okoliu nič príjemné, nikdy neuzrel svetlo bez toho aby nepocítil na sebe krv. Démon máchol pazúrmi a mág sa rýchlo posunul bližšie k telu. Meč zamieril vodorovne a krv vytryskla na mága. Ladným pohybom sa dostal za chrbát Kazgarotha. Démona magická čepeľ ranila dosť hlboko a rana veľmi bolela. Démon odskočil a pripravil sa na zoslanie kúzla, najprv však aby šetril silou sa zmenšil na výšku človeka. Prúd bleskov udrel do miesta kde pred zlomkom sekundy stál mág. Démon začal vyvolávať silu zo svojho vnútra. Neočakávaná rana mečom mu skoro úplne oddelila ľavú ruku od tela. Blesky zosilnené bolesťou udreli do zeme ďaleko od mága. Čepeľ sa skryla v pošve. Mág začal zhromažďovať silu a amulet na hrudi mu začal pulzovať v rytme úderov srdca. Z jeho rúk smerom k démonovi vyletela obrovská zelená guľa a obalila jeho telo. Démon bojoval proti mentálnej sieti, úspešne. Zelená žiara zmizla a démon zalapal po dychu ako topiaci sa, mág padol v kŕči tvárou na zem. Démon sa snažil zorientovať a pozoroval okolie, otrasený ranami meča a úderom mentálnej energie človeka. *Myslíš si, že si zvíťazil ale to sa mýliš.* rozchechtal sa. *Tvoje hodiny sú sčítané Ra Kuang.* pohrozil. Mág držiac v oboch rukách amulet sa snažil vschopiť. Jeho pery začali odriekať zaklínadlo a zovšadiaľ priťahoval k sebe magické fluidum. Vztýčil sa. Démon spozornel a snažil sa využiť svoju rýchlosť, príliš neskoro. Mág vyslal kúzlo a to pohltilo všetku silu, ktorú Kazgaroth využíval na mágiu. *Tak a teraz ti ostáva bojovať ľudskými zbraňami, mečom.* dychčal Ra Kuang. Démon vytrhol meč ležiaci v tráve a tasil. Mág strhol s pleca kušu a vyslal mitrilový šíp priamo na démonovo oko, netrafil, tak nepotrebnú zbraň vrhol bokom a tiež tasil. Čepele sa zrazili a nebyť toho že to nieje ľudská práca asi by nevydržali. Démon bojujúci len nezranenou pravou pažou dostal presne vypočítaný zásah pod rebrá, zakvílil. Snažil sa čo najlepšie kryť rýchle údery. Prekvapila ho sila a rýchlosť človeka. Pootočil sa a mág zrýchlil svoje pohyby a prinútil démona aby sa otočil na západ. Zapadajúce Slnko vykonalo svoju prácu, Kazgaroth zodvihol pravicu aby si chránil zrak pred žiarou a meč mu rozťal hrudnú kosť. Zalapal po dychu. Mágova čepel zmizla v pošve. Krvácajúci a kvíliaci démon padol na kolená. Mág začal vyriekať zaklínadlá v starom, dávno zabudnutom, jazyku, démon sa na kolenách kolísal ohnivý had vychádzajúci z Ra Kuangových rúk ho začal obtáčať. Plamene začali stravovať démonove telo a jeho rev bol neznesiteľný, mág ukončil vyvolávanie kúzla a zasadil démonovi poslednú ranu, ranu z milosti.
Slnko zapadlo a s ním vyhasol život Kazgarotha, Šedý jazdec cválal na západ a za chrbtom mu vychádzal na oblohu Mesiac. Jazdec sa ponáhľal i keď nemal dôvod tak rýchlo sa odtiaľ vzdialiť, nič mu tu nehrozilo, démonovi poskokovia zomreli spolu so svojim pánom. Ale on prisahal. Prisahal, že sa sem nikdy nevráti, nikdy.
Starec ukončil svoj príbeh a zvuk doznievajúcej lutny plačlivo podfarbil ticho, ktoré nastalo po tomto príbehu. Starec sa poobzeral po načúvajúcich a smutný úsmev mu zaihral na perách. „ Veru tak, nik to nemá ľahké a tobôž nie mágovia.“ Prevravel so zvláštnym tónom v hlase. V odchode mu však tentoraz nik nebránil. I po zavretí dvier však v hostinci znel plač lutny.