H Ľ A D Á M

Hľadám,

i keď tých stretnutí,

keď cítim, že sa dívaš,

že hovoríš a konáš,

býva tak málo.

Ak stretneme sa,

tak len ja osvetlená,

oslepená Tvojím reflektorom

...splývaš, mne zanikáš...

moje oči sa nenaučili

uvidieť.

***

Stretla som Ťa v sebe

a nevedela som.

***

No ukázal si sa mi!

To vtedy

neveriac,  no vytrvalo

hľadajúca

vybehla som napokon

z  chrámu,

keď zazvonil nevypnutý mobil.

A (náramne pohotovo)

o deň pochopila som,

že ten náhodný a vonku

(napokon) i prebratý telefonát

bola obojstranná šanca

pre mňa i pre neznámeho

a aj (dočasné) riešenie

našich potrieb

(... ale veď všetko je len „do času“).

Bolo to

tak dokonalo zosúladené!

Prehovoril si ku mne

a moje oči sú zas

schopné (chvíľu?)

vidieť a vnímať Teba!