O láske

Môj svet bol dlho sám, bez pomoci,

iba tápanie vo hviezdnej oblohe,

raz mi však v srdci pošepol ktosi,

že hľadať mám iba to, čo ma premôže.

A byť pri tebe je prestať byť iba sebou,

si studnička spásy a v nej zabúdanie,

byť s tebou je topenie zimných snehov,

v ktorom oči mi zvlhnú a čas zastane.

Si pre mňa hviezdou, ktorá ku mne zletí,

občas, na chvíľu, okamih, kedy pookrejem

z dlhej čiernej noci, z jej čudnej spleti,

keď je iba čisto a ja pravdu objaviť smiem. 

Byť s tebou je cítiť slnko, oheň,

bázlivý, ale mocný vo svojej krehkosti,

žiť je málo, zomrieť je málo preň,

v pokore prijímam dážď tejto milosti.

Byť s tebou, je objaviť krásny smiech

a vlastné detstvo, čo steká ako vodopád,

je spoznať svoje klamstvá i svoj hriech,

popustiť popruhy a zabiť vlastný strach.

Byť s tebou je byť nikým a všetkým,

obláčik voľnosti, čo pláva sem a tam,

viem to, keď bdiem, viem to aj keď spím

a keď si k tebe v slze i šťastí sadám.

Nádherné nebo, zem, vesmír plný zázrakov,

si viac ako môžem, ako smiem, ako viem,

tvoje meno šepkám do najtajnejších snov,

si mojím osudom, pokladom zasypaná sieň.

A často bojím sa vysloviť tvoje meno,

hanblivá červeň stúpa mi až do tváre,

tvoje meno je - láska - tak by asi znelo ...