Flashback

Pach trávy sa miešal s alkoholom a zvratkami prvých porazených. Netušil som kto sú tí ľudia. Nie, že by som ich nepoznal. Len ma nezaujímali. Bol som príliš opitý, aby som sa nad tým zamýšľal.

Vtom sa čosi zmenilo. Došli nejaké dve nové slečny. Nikto ich nepozval. Ale načo sa tým zaoberať. Skrátka prišli a hotovo. Poznal som ich zo školy. Tá prvá bola Martina. Nič moc. Úplne priemerná a dosť hlúpučká. Druhá bola jej dvojčaťom. Takže ku všeobecnému údivu sa od nej neodlišovala ani krásou, ani inteligenciou. Pravdu povediac, ani ony ma nezaujímali. V podstate som sa s nimi nikdy nebavil. Ale tento večer bol akýsi iný. Zvláštny. Tak som sa im prihovoril. Bol to fajn rozhovor. Absolútne o ničom. Sotva som ich vnímal. Len tak na pol ucha. Vydávali akési čudné zvuky. Asi sa snažili niečo zmysluplné povedať. Neviem. Opakoval som len naučené frázy. A stokrát pred tým omieľané príbehy o tom ako som sa opil. Tuším ich to fakt bavilo. Čúzy . Pomyslel som si a na chvíľu odvrátil zrak ku vedľajšiemu stolu. Dodko a Branko práve rozprávali príbeh. ako prišli o panictvo. Bolo to nádherné rozprávanie plné romantiky. Chvíľami som mal pocit, že sa to naozaj stalo. V samej podstate sa to aj stalo. Prišli o panictvo. Akurát za iných okolností. S kurvou. Ale ten ich príbeh bol fakt lepší. Ešte dlho potom ho budú rozprávať.

Dolial som si. Myšlienky mi blúdili všetkými možnými smermi. Slečny čo sedeli so mnou pri stole sa dosť smiali. Asi som povedal niečo naozaj vtipné.

Mne sa naraz v hlave objavil divný obraz. Alica. Eine kleine platonische Liebe. Ich najlepšia kamarátka. Strašne sympatická osôbka. Ani nevedela, že existujem. Tiež mala dvojča. Ale to bola ...škoda slov. A ja som bol stále opitejší.

V pozadí práve hrala nejaká hudba. Bol čas na trochu romantiky. Tak som zobral Martinu na izbu. Bolo mi už pekne zle. Ale asi by nebolo vhodné teraz o tom rozprávať. Naraz ležala predo mnou nahá a bezbranná. Ako kus mäsa. Čosi pýtala. Strašne som ju v tej chvíli chcel... . Ale moja kresťanská výchova, ako aj fakt, že som nemal kondóm boli proti. Tak došlo len na pár dotykov. Nič zvláštne. Nič veľké. Ale vcelku inšpirujúce. Len občas prišiel niekto skontrolovať, či je tá izba ešte voľná.

V myšlienkach sa čoraz častejšie objavovala Alicina tvár. Cítil som jej vôňu. Predstavoval som si jej tvár. Skrátka, taký malý zmätok v hlavičke. Vedľa mňa totiž stále ležalo to isté prázdne telo. Pach cigariet a chuť ginu sa rozplývali na jazyku. Bolo mi stále horšie. Zaspal som. Nie nadlho. Len tak na dve tri hodinky. Slastný to pocit.

Prebudil som sa takmer triezvy. V hlave mi trieskalo. Z vedľajšej izby bolo počuť zvuk hudby. " Pocity jak žiletky... ". Opité deti sa preháňali po byte a čosi bľabotali. Nerozumel som im. Mal som chuť odísť. Ale posledný autobus už dávno odišiel. A prvý príde až o také dve hodiny. Na taxíka som nemal a tak som pozoroval tie zvláštne výjavy. V ústach pachuť ginu. Dievča s ktorým som strávil večer som nevidel. Vraj sa prechádzala po vonku a o čomsi diskutovala so svojou sestrou. Vedel som už dlhšie, že bola do mňa zaláskovaná. Mne to bolo úprimne jedno.

Ďalej som hľadel pred seba. Sledoval som tváre opilcov a vnímal tú energiu, ktorá sa valila na mňa z reproduktorov. Na malú chvíľu som začal mať pocit, že je všetko fajn. Že život vlastne nie je kurva. A že sa oplatí žiť pre lásku. Napadali ma teda fakt blbosti. Tie som však rýchlo púšťal z hlavy.

Opäť som precitol. V izbe pulzoval živý rozhovor o súčasnom politickom vývoji na Slovensku a o tom čo som preboha robil s Martinou. Samé dohady. Dosť ma to zaujalo. Zaspal som. Prebudil som sa až ráno. Plný čerstvého bratislavského vzduchu. Zabil by som toho blbca čo otvoril okno. Tváre sa vyjasnili. Vo vzduchu bola stále vôňa alkoholu a cigariet. Ale ja som chcel zabudnúť.

Bol to šialený večer. Vlastne celá tá doba bola šialená. Dnes tu sedím a v spomienkach sa tam snažím vrátiť. Akosi to už nejde. Všetky obrazy splynuli v jednu beztvarú hmotu. Občas niekoho z tých ľudí stretnem. Skoro úprimne sa pozdravíme. Prehodíme pár slov. Možno sa i zasmejeme. A odídeme preč. Je to tak lepšie.

Martina vraj odišla do zahraničia. Je v Nemecku aj so sestrou. Sotva sa už vrátia. Dodko a Branko sú tiež v pohode. Chodia na pivo. A stále rozprávajú ten krásny, romantický príbeh. Dlho som ich nevidel.

Alicu som stretol asi pred rokom. Na zastávke autobusu. Usmievala sa, keď jej chladný dážď stekal po vlasoch. Mala stále tie najkrajšie oči aké som videl. Škoda, že naposledy.

Práve som sa vrátil. Bol som na cintoríne. V Slávičom údolí. Tam je pochovaná. Malá fotografia z maturitného oznámenia a pod ňou nápis. Tu odpočíva .... Stál som tam asi hodinu. V hlave sa mi vybavovali všetky spomienky. Neviem čo sa stalo. Ani som to nechcel vedieť. V tejto chvíli to bolo aj tak jedno.