osamelí bežci

...nálada v jednom clube krátko po a krátko pred..tak dúfam že pominie...

 

osamelí bežci s neúnavnými srdciami

dobiehajú  šialené slnko v jeho horiacom kruhu

 

nevie dohorieť

 

vždy keď sa zdá že more je oceán pokoja

ťa prepadne búrka hlbín ktoré sa zmestia do očí ktoré sa nechtiac zaľúbili

 

pyšný kameň sa rozpadne na prach keď  včas nestlačíš enter

 

na ďalšej strane je ticho ktoré ubližuje viac ako krik

zlostné ženy čakajú na princov na bielom koni

a keď prídu  vyhlásia že to je somár padnutý do vápna

 

aj smrť chodí v bielom je úprimná jediná žena čo Ti povie ÁNO

a neuhne ani keď ty uhýbaš

 

keď  nájdeš ľúbenie chráň si ho ako divý pes

ako býk pred porážkou keď mu tesne pred orgazmom zastrelili

pod ním ručiacu kravu

 

neváhaj stúpiť na oheň ktorý ťa spaľuje lebo odmenou sú drahokamy popola

 

vždy ostávaš sám či ľúbiš či neľúbiš

sú miesta v duši kde býva NAJVYŠŠÍ

tak sa občas stávaš bohom a bohyňou

 

keď v istote že stúpiš na ľad je len tmavá voda

neboj sa bolesti po nej prichádza radosť ktorá

je ale krehká chráň si ju ako oko v hlave

nezahrávaj sa s láskou ak ťa už nebodaj postretla

lebo nie je samozrejmá ako gravitácia či nadranný pud

nezáhravaj sa s ňou ako so smutnou kurvou na plátne večera

lebo je maľovaná najjemnejšími farbami

zrazu nevidíš a potom banuješ – a to je peklo

 

aby si nebol TEN čo vie čo znamená chodiť až keď nemá nohy

 

priletela osa

hľadá jesenné hniezdo

ponúkam jej prestrelené srdce

nemá to ľahké – ešte stále som živý a prúdi tam krv

 

bojovníci zabili dieťa

ostal medvedík s pár chlpmi v tlamičke

muzikant s rozbitými husľami hľadá dušu

má ju v sebe

 

tak strieľaj od boku

láska to pretrpí prezrie sa do vína

ale piť ho budú už iní smutní hostia

---