Bozk smrti...

V pokojnej samote zimných nocí

sa z ticha mojej mysle vynára

tá temná spomienka na tvoju

mrazivú prítomnosť...

Ten hlboký a pokojný hlas

opäť rozozvučal citlivé struny

mojich zmyslov...

Ach, pekelný to prelud,

čo drása moje rany...

tak citlivo vyrezané čepelou samoty

v symbole večného prekliatia.

Ach, netuším kam hľadí tvoja bledá tvár

vybájená ilúziou...

Jej krehký pokoj splýva

s chladným snehom...

s vločkami, ktoré sa dotýkajú tvojich pier.

Jej belostný nádych skvie sa

v tejto ponurej tme...

Príliš krehká a divoká

vášeň tvojich očí

nezniesla žiaru pozemských dní...

Temnočierne vlasy hrajú sa s tvojím čelom..

objímajú tvoje skvostné črty..

Červeň tvojho úsmevu bledne

ako hynúci kvet zimy...

Akoby si nedýchal...akoby si nežil.

Strácaš sa vo vlastnej podobe...

Iba tvoj pohľad nestráca svoju

pokojnú a rozvážnu sentimentálnosť...

Cítim akoby náhle vzbĺkol

ten chladný popol, čo zostal mi

po tvojej niekdajšej prítomnosti..

ako vánok spomienok

po vyhaslom plameni vášne...

Túžba dotknúť sa

tvojho porcelánovobieleho čela

rastie s každou kvapkou krvi

čo steká po tvojich perách...

Ach, tá krutá iluzívna realita...

Nemožno mi viac, len skloniť hlavu

a vnímať vôňu tvojej blízkosti,

mlčky načúvať tvojmu pokojnému

bezstarostnému dychu...

bez dotyku...bez slova...

Tvoj pohľad je temnejší a desivejší

než kedykoľvek predtým...

upretý do diaľky...upretý nikam

do prázdnoty môjho sna...mojej ilúzie...

Preniká mnou strach...

vniká mi pod kožu...do hĺbky duše.

Telo mi chladne akoby ho objímala

samotná smrť...

Ten tuhý stisk ťaží moju hruď...

bráni mi dýchať...

Ovíja moje chladné telo

ako slizký had

prevtelenie desivého zla

z rajskej záhrady...

Stojíš sám, nehybne v nedotknuteľnej diaľke

vzdialenej môjmu dosahu...

Ty si neunikol....ja musím!

Len nezomrieť dnes v noci

v tomto krehkom sne...

v šere tejto zlovestnej tmy,

čo zahubiť chce moju sviežu mladosť...

Zaviata snežným závojom

ľahkým bielym páperím zimy...

s porcelánovou pleťou nehybne ležím...

Ilúzia sa vytratila...

Len slabá vôňa....(po tebe)...

sa tiahne nad mojou tvárou

niekam do neznáma...

môj dych slabne....žijem?

či sa svetlo môjho života vytratilo

s tvojím posledným úsmevom...

ktorý spočinul na mojej tvári ako

prvý ranný lúč slnka.....