Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNula
Autor
Aššurballit
Nula
Dajte sem všetky peniaze! Toto je prepadnutie! Skríkol a priložil k hlave ženy revolver. Oči mu blúdili v priestore. Obzeral sa dookola. Mal strach. Nikto tam už nebol. Všetci boli dávno doma. Žena mala iba zavrieť obchod. Tisíce ráz to už robila. Tisíce ráz videla aj túto scénu. V amerických filmoch. Ale ešte nikdy nemala taký strach ako teraz. Bolo to akési iné. Reálne. Až príliš. Náhle ktosi vkročil do potravín. Ahoj Vierka, čosi som si tu ešte zabudol. Vysúkal takmer poloautomati
cky zo seba, keď zbadal ten výjav. Muž s revolverom neváhal ani sekundu. Vystrelil. Priamy zásah. Mŕtve telo dopadlo ako kus mäsa na podlahu. Krv sa rozstrekla na chladiace boxy plné značkových nápojov. Nemal ani najmenšiu šancu.Nula bol dobrý strele
c. Ako dieťa ho matka vodila do streleckého klubu. Patril k najlepším. Dokonca začal robiť streľbu aj súťažne. Stal sa majstrom Slovenska. Nebol to zlý človek. Nikto to o ňom nemohol tvrdiť. Normálny chalan. Trošku nesmelý, ale vždy usmiaty. Šikovný aj v škole. Hovorili o ňom, že ma veľkú budúcnosť. Dokonca si našiel aj frajerku. Také pekné dievča od susedov. Pôsobila dosť hanblivo, ale keď sa zhaslo svetlo bola z nej dračica. Skrátka vyzeralo to ako jeden z ďalších obyčajných príbehov človeka. Jedného z davu.Potom prišlo niečo, čo sa jednoducho niekedy stáva. Taká malá smrť rodičov. Asi to nebolo nič príjemné. Nula načisto zošalel. Sprvu to bolo aj pochopiteľné. Ale časom sa to stalo neúnosné. Pil. Jedno mu bolo čo. Fajčil jednu od druhej. Dal sa na heroín. Nedostal sa k nemu cez trávu, tak ako to hovorí bežne protidrogové klišé. Začal rovno s heroínom. Niekto mu ho asi ponúkol. Nepamätal si na to ako sa k nemu dostal. Vlastne to už bolo jedno.
Jeho chladné modré oči pozorovali vystrašenú tvár. Až teraz si všimol aká je krásna. Hnedé vlasy po ramená. Pekné oči. Príjemný ksichtík. Dobrá postava. A strach
z budúcnosti. Trochu mu pripomínala jeho frajerku. Janku. Bolo to vážne dobré dievča. Mal ju rád. Ona jeho tiež. Ideálny pár. Potom sa dal na heroín a ona ho nechala. Tisíce raz jej sľuboval, že s tým skončí. Dokonca šiel aj na liečenie. Ale zostali len slová a stále silnejšia chuť ihly. Heroín víťazil.Keď sa rozišli, pokúsil sa o samovraždu. Zlatá dávka. Neúspešne. Ktosi ho našiel ležať na ulici a zavol
al záchranku. Mal smolu.Peniaze sa minuli. Začal kradnúť. Taká drobná zlodejina. Policajti ho za každým pustili. Museli. Kradol len drobnosti, okolo tej tisícky. Aj tak to už nezvládal. Norma sa zvyšovala. A dílery sú tvrdí obchodníci. Nedali nič zadarmo. Stal sa z neho už len odraz človeka ktorým býval. Strhaná tvár. Žily rozpichané. Žiadna budúcnosť.
Ale prachy potreboval. Ráno vzal z rodičovského bytu poslednú vec čo nepredal. Revolver. Sadol si na posteľ a priložil si ho ku spánku. Odistil. Ale spúšť nepotiahol. Bol príliš zbabelý, aby sa zase pokúsil zabiť. Vzal revolver a odišiel do potravín.
Vierka pomaly plnila tašku peniazmi. V hlave jej vírili nejaké tie nejasné myšlienky. Či prežije, a tak. Bola príliš rozrušená. Vzal peniaze. Pozrel sa na ženu. A zásah. Rovno do hlavy. Odišiel. Hlava plná zmätku. Potrebujem dávku. Čo som to spravil? Heroín. Chytia ma? V tom zastal. Sadol si na lavičku a hľadel na obchod, ak
o do neho vchádzajú nejakí ľudia. Výkriky. Zavolajte políciu. Pozrel do igelitky plnej peňazí. Dostal strach. Nie výčitky. Bál sa väzenia. Odistil revolver. Priložil si ho k spánku. A teraz už nezaváhal.