Oheň

Ako sa cítiš? Spýtal sa ma Stanly a ja som zase raz nevedel, čo mám na to povedať. Túto stupídnu otázku dostávam v poslednom čase často. Ako sa asi cítim? Určite skvele. Moje telo je samá popálenina. Podľa ksichtu ma sotva niekto spozná. A ten kokot sa ma spýta ako sa cítim. Ďakujem dobre. Odpovedal som a na tvári som vystrúhal očarujúci pľuzgierovitý úsmev. Čo je s Jankou. Spýtal som sa, napriek tomu, že som dopredu tušil čo odpovie. Je mi ľúto. Povedal a zatváril sa úprimne skrúšený. Bodaj by aj nie. Vedel som to aj ja. Šukávali spolu. Bol to môj najlepší priateľ. Aspoň to o sebe všade vyhlasoval. Bol som príliš slabý na to aby som odporoval. Už mala pohreb? Hej, mala. Povedal. Do očí sa mu vlialo niečo ako slzy. Fakt to bol dobrý herec. Talent od Boha. Bože jak ten ma sral.

Snažil som sa myslieť aj na iné veci. Všetko sa však logicky vracalo naspäť k tomu osudovému dňu. Bol som na služobke. Poslali ma domov skôr. Chcel som prekvapiť manželku. Klasický hollywoodsky príbeh. až na to, že som ju nenašiel v posteli s iným. Aspoň nie priamo. Skrátka som sa vrátil. Odomkol som dvere. Zo spálne som ucítil zápach dymu. Popod prach presvitali oranžové plamene. Janka zakričal som a vyvalil dvere. Plamene zúrivo blčali. Sprvu som ju nevidel. Až neskôr som zbadal čiesi nehybné horiace telo. Snažil som sa k nej dostať. Plamene sa postupne rozšírili po celom byte. Teplota stúpala. Na pozadí bolo počuť zvuk sirén. Prichádzali hasičské autá. Musel ich niekto zavolať. Ja som to nebol. Opustite...počul som a náhle tma.

Zobudil som sa až o pár týždňov. V nemocnici. Celé telo spálené. Už som nevyzeral ako človek. Vedľa mňa ešte stále stál môj najlepší priateľ. Tváril sa dosť utrápene. Môžem ti nejak pomôcť? Zabi ma a skap, ty hajzel. Pomyslel som si a opäť si spomenul na Janku. Miloval som tu ženu. Nikto tomu neverí. Ale ozaj som ju miloval. Fakt nepochopiteľné. Bola to šľapka. Kurvila sa snáď s každým v okolí. A krásy jej pán Boh veľa nenadelil. Nieto ešte rozumu. Ale ja som ju fakt miloval. Nedokážem to racionálne vysvetliť. Jej chyby som prehliadal. Nepripúšťal som ich. Neveril som, že je taká. I keď som to tušil. Chrápalo s ňou veľa chlapov. Aj v ten večer, keď uhorela. Boli tam dve mŕtvoly. Ona a nejaký chlap. Mala taký blbý zvyk. Zapáliť si cigaretku po súloži. A ten kokot, čo teraz stojí vedľa mňa a tvári sa ako najlepší kamarát bol jeden z nich. Nie ďakujem. Prepáč, ale už musím ísť. Bol som rád. Slušne som pozdravil a znova sa pokúšal zaspať.