RAz pochopí

Čas utiekol a skryl sa pred sebou. Kvapky sa náhlia po sklách autobusu. Možno ho chcú chytiť, možno idú za tebou... Rovnako ako ja, keď kráčam po ich stopách. Vo vlasoch cpletené slzy mrakov. Kabát premočený, tvár nastavenú daru oblakov. Otvorím oči a hľadím do neba. Chcem vidieť v ňom tvoju tvár, chcem vidieť kúsok Teba. No dnes je zadumané, asi premýšľa nad mojou básňou, ktorú skrápa mi rojom kvapiek. Do pery zahryzne mi z bázňou, no potom akoby nepriek pokračuje vo svojom snení, vo svojom plači. Hádam sa mu raz uráči a ukáže svoj obličaj. Budem šťastná, keď odhalí svoj milý úsmev. Budem krásna, keď uprie na mňa zrak. A potom opäť smutná, keď zahalí ho zase mrak. Sedí v tmavej zatuchnutej miestnosti, schúlený ako túlavý pes. Slza nezahalí jeho zrak. Vina neopantá jeho dušu. Len sedí... I keď raz pochopí, že veľa stratil. Ja tu pre neho už nebudem... Nebudem chcieť, aby sa vrátil. Leží v tmavej zatuchnutej miestnosti, schúlený ako túlavý pes. Slza nezahalí jeho zrak! Vina neopantá jeho dušu! Len leží... I keď už pochopil, že veľa stratil. Ja tu pre neho žiaľ už nie som. Dávno nechcem, aby sa vrátil. Spí v tmavej zatuchnutej miestnsti, schúlený ako túlavý pes. Slza nezahalí jeho zrak. Vina neopantá jeho dušu. Len spí... Už vie, že je to tak. Už vie, že veľa stratil. Už vie, že nik nechce, aby sa vrátil.

---