Posledné slová

Moj otec bol Čech, moja mamina Slovenka, a predsa sa našli, i keď ich šťastie netrvalo dlho. Bola len otázka času, kedy napíšem najsmutnejšiu báseň svojho života.

Narodila som sa do šialeného sveta. MAla som sedem rokov, bola som ešte dieťa, keď smrť opäť bodovala. Zobrala mi Teba, otca, človeka, ktorého som nadovšetko milovala. Už nikdy Ti nepoviem, že neprestala som Ťa ľúbiť, že mi veľmi chýbaš. Mám pocit, že neprestal si žiť a stále sa niekde skrývaš. Cítim Ťa v sebe, vo svojom vnútri. Viem, že si stále so mnou. Počujem Ťa hovoriť:,,Slzy si utri!" Ja nemôžem, lebo už nikdy sa Ti nepozriem do očí, nikdy nedotknem sa Tvojich dlaní, nikdy nezačujem Tvoj smiech. K oknu prileteli mi čierne havrany, o ktorých písal Allan Edgar POe a krákajú svoje ,,never more". Natiahnem ruku, pootvorím okno malinko a počujem Tvoje posledné slová ,,MAjko a Lucinko". A havrany krákajú znova svoje ,,never more"...

---