Písmák vzdušný model
do koncov života
vrhám sa v predstave
začínam otázkou
stane sa ači nestane.
..často sa čudujem ako vesmír robí všetko s nulovou námahou...
nie je nič
len sneh zpolí azáhrad
potichu plynúci do mora
ako rozbehnutý vlak
Schindlerov zoznam
. v krokoch po preľudnenom chodníku
nepočuť spomienku na to
čo je to život.
Tam ostáva každý tak strašne sám
lupene
ak dotyk siahne na ne
z kryštálov kresby stečie svit
len chladným slovom
iba z tónov
Literárno-hudobné soirée
Zo svojej najnovšej tvorby čítajú :
Peter Šulej, Michal Habaj,Anna Snegina, Mária Ferenčuhováa Generator X.
Bethlenov dom 17:00
Dolná 8Banská Bystrica.
pohádka
občas sa vraciam
na tú istú lúku
vychodené stopy
33 krát dvanásť mesiacov
Nesústavné denníky
4. 2. 2008 18:00reštaurácia Červený RakNámestie SNP 13, Banská Bystrica7. 2.
eskymo
dnes vychyluješ nebo
telo je archa
a na modré pery zeskyma
som už dorástla
Milan Rúfus
Nejako sa už hanbím nahlas snívať. Aby sa mi nestalo,že budem stáť smiešny pred pravdou,na ktorú,ako vieme,nie sú slová. Ľudia v mojom veku už častejšie driemu,než snívajú. Byť nie je ľahké.
2008
ráno ťa zvesím
zprádelných šnúr
máš rany na pleciach
po štipcoch
Henry a Annie
mal som pravdu…
nikdy som nebol anjelom
a ani Annie nebola
keď sme sa vzali
Dolná 43,Banská Bystrica,10:42
vlavičkách peších
zón obliekala
vianočné
fraky tučniakov
zimobraní
zdalo sa ti vtedy
že si ešte tu
a ostaváš
neveriacky veriť na odchody
bez okien v ľade
vysypal si ma vtedy celú
skvetmi čerešní
na chodník
nakŕmil vlastnými slovami
Majakovskij-Lile namiesto dopisu
http://www. youtube. com/watch. v=gJySzv8_elg.
nuriel
do vetra a bleskov
šla som stebou
tam v tej búrke
pred empyreom
sním
Vnoci (s ním)
keď všetko
vo mne zaspáva
ja bdiem nad slanou riekou
ramiel
vždy mlčky
vnoci prídeš
zvolávať vtáky krídlami
dotkneš sa dlaní tepnami
prečo ľudia plačú pred obrazmi
okrajom pretekáš
mojím rámom
na olej telo
prerastá plátnom
Chcem pančuchy,na ktorých nejdú očká
Chvíĺu sa zdalo,
že utekáš z minulého storočia
a dáš,čo uvidíš mi na očiach.
Jean Giono-Muž,ktorý sadil stromy
Malá kniha sobrovským obsahom a posolstvom,že vjednoduchých veciach je všetko podstatné na čom naozaj záleží. Jean Giono ju napísal vroku 1953 a bola preložená do trinástich jazykov a sfilmovaná.
Keď som tú knižku chytila do rúk vkníhkupectve,len som ju prelistovala a zaujala ma svojou grafikou. Možno až príliš málo textu na formát knihy vktorej je novela.
Verlainove západy
zasypal si ma celú
od kuchyne až po záhradu
Verlainovým úsvitom
ktorý vchádzal do sadov
Prvá opadáva lipa
vtedy
keď mráz kreslil
na posledné listy
jabloní kvety
Autoportrét
…už ako dieťa pozerala
cez kľúčovú dierku
na svety vnej a bála
sa otvoriť dvere
Salvadol VanDalí
Prepáčte pane VanDalí,
že ruším vaše kruhy.
Hoci som hosťom nezvalým,
dovoľte. pozriem si vaše zuby.
Gravitácia
dnes si našielmôj vlas
na bielom svetri
hrať by sa na ňom dalo
tak si ho ovońal
vodotesné city
Stála tam vráne
úplne sama
ztváre si rosu
dlaňou pozbierala
možnosti dialógu
Pane
možem ti hovoriť Pane.
chcela by som
naozaj chcem.
24.12.
Vtichosti rolničiek vlievať
pomaly do oblátky med
a ešte mať tak trochu strach…
Strach,že Ježiško už nie je.
som tak trochu do vetra
farebny tanec pochybností
v tvojom rytme
na srdciach
striech a chodníkov
instantne slova
šepkas mi
pri tom
instantné slová
pravidelne dva krát
nahy v holej vete
napíš mi báseň
na zdrap papiera
pozmývaj zo seba
špiny ľudí
z principu
mam rada sneh
z kvetov čerešní
vianočné trhy
slané palacinky
rozmocit srdce
v predstave tvojich teplých dlaní
v poslednom dychu bez konca
v makkosti dávnych pohladení
kde rola zajatca nedá mi
v listoch do neba sa neklame
hojdal sa
knísal
uhýbal vtákom
lietadlám
more
kam oko dovidí piesok
posledné pahorky a more
plážou sa z juhu niesol
žehnaný vetrom
svitanie
na perách stopy po tabaku
vo víne trochu zla
oblohou tesne po úsvite
maľuješ kúsky mojho sna
ratam
už pred hodinou
bola polnoc
ten okamih
keď dnes aj zajtra
hviezdy
bolo to už dávno
pamatáš.
ležali sme tvárou k noci
a hľadali svoju šťastnú hviezdu
dnesny dazd
pár kvapiek vo vlasoch
a tvár plná jeho sladkých sĺz.
počujem
počujem bosé nohy chodiť po zamate.
vzdychy pod pečaťou na dopise.
počujem chvenie strún,keď struna nechveje sa.
počujem ráno kohútik.
bezvetrie
Bezvetrie.
Prisnívam si.
Taká úzka cesta.
Len pre dvoch.
tak voňal..
tak voňal svet po daždi
ako sa len voňať dá.
tak voňal po milovaní
po dotykoch
most
Už z mostu neostalo ani len pár viet.
Z blízkosti,dovery a básni,
čo mi budú v ušiach este dlho znieť.
Už z tisíc slov nevypovedaných,
vo vlasoch
som ako do vody hodený kameň
nerušte prosím moje kruhy
ja som tu ešte,
už mi je amen