Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Strata rovnováhy I.

21. 01. 2004
1
0
1448
Autor
Leja

Všetko je úplne inak.

      Dve deti a jeden manžel – zvykla v duchu odpovedať pri vyplňovaní dotazníkov ohľadom majetku. Oni sú jej všetkým. Byt je na manželovom mene, deti sú spoločné. Chcela ešte tretie, doma jej rodičia hovorievali: tri deti a každý je spokojný. Jedno je tvoje, druhé manželovo, tretie pre štát. Teraz má rest voči štátu. A obe deti sú jej. Hlava rodiny je hlava rodiny. Pracuje a nosí peniaze. Stará sa.

 

      Je typickým príkladom pracanta. Vymyslela si hádanku: „Kto je najpracovitejší? Predsa môj manžel a pyrane.“ V ostatnom čase si všimla zmenu, ktorá ju postavila do pozoru. Vlastne prvýkrát si tú zmenu všimla ako zmenu fyzična. Prišiel domov z niekoľkodňového stretka s virtuálnymi priateľmi z akéhosi chatu. Vrátil sa usmiaty, oči mu blikali ako hviezdy na jasnej oblohe, pozeral neprítomne, všetko mu bolo jedno. Potom tie nekončiace sa trilkovanie mobilu. Správa za správou. Na každú hneď odpovedal. Dokonca začal chodiť cvičiť. Trikrát do týždňa.  Pomyslela si, že chlapec sa zabáva. To je fajn. Konečne prišiel na to, že existuje aj niečo iné ako práca a práca a práca. Možno si začne všímať aj ju.

 

      Bola v najlepších rokoch. Štyridsiatničky vraj prežívajú druhú mladosť. Je otázne mladosť ktorého veku. Ona sa cítila maximálne na tridsať. S prižmúreným pravým okom na tridsaťpäť. Vyzerala dobre. Rada sa smiala a bola príjemná, milá, nekonečne trpezlivá a tolerantná. Mala rada úžasných ľudí a zmysluplné rozhovory. Rozhovory, ktorých sa nevedela nabažiť. Doma bol kolotoč. Čo kúpiť, čo navariť, kto dnes vysáva, čo sa bude pozerať v telke, čo bolo v práci, ako v škole. Našťastie deti ju vedeli vždy potešiť. Tie ich cool príhody zo školy ju vždy rozosmiali. Naučila sa nezalamovať rukami nad ich nezbednosťami. Žila s nimi ich život. Ešte jej dôverovali. Vedela o nich skoro všetko. O ich láskach, o ich názoroch, o ich túžbach a vypočula si aj ich návrhy, čo by mala urobiť, aby bol ocko trochu iný.

 

      Ocko však bol zrazu iný. Zabudol na ploche počítača fotografie, ktoré mu priateľ poslal mailom zo stretka. Už ich videla. Poukazoval jej zábery a povedal kto je kto. Nezapamätala si mená, možno jeden, dva nicky. Otvorila súbor. Obsahoval oveľa viac fotografií, než videla. Začala prezerať zvyšok. Hanbila sa. Nie preto, čo robila.  Preto, čo videla. Živiteľ jej rodiny sa objímal s inou ženou. Bozkával sa s ňou. Nie priateľsky, na líčko. Bol to bozk ako sa patrí. Rýchle súbor zatvorila. Prebehol ňou malý hysterický záchvat. Strach. Údiv. Tie jeho neskoré nočné príchody domov. Nová voda po holení, nová kolínska. Vôňa, ktorá sa páči tej druhej? Nie, to hádam nie! Kľud.


Leja
22. 02. 2004
Dát tip
vďaka :)

....je to dobre...

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru