Človekovietor

Zomrel som
nemal som odvahu
ešte ostanem?
keď všetko bolo na prahu

K tomu mŕtve telo
zo zimy ho ťahám
na ostatných kričím
sám si neporadím, hádam

Málo nás, málo nás
poď ty človek pod zem
kde som sa narodil
tam si naskok zájdem

Vítam všetkých
tí najbližšie sú mi známi
neostanem tu dlhšie
ešte sa spýtam mojej mamy

Na moje srdce
či dosť milovalo
bolo predsa choré
bolesť rado plodilo

Zacítil som teplo
to jar sem preniká
čo to steklí?
nemetaj sa, vraví bystruška

Odnes ma deťom
keď ja nestihol svoje
urobil som chybu?
nie, však by boli samé

Dobrú chuť prajem
veľa uz neostalo
aj tak ešte rozdávam
statkov mi lúto nebolo

Práve teraz
slobodu mám na dosah
aké je to krásne
brodiť sa v nebesiach

Mám čo som chcel
lebo som nepočul
kto ma miloval
odvtedy vietor dul

---