Zajko

Zajko ticho chrúmal podlhovastú mrkvu. Bola síce tvrdá a bohvieako nechutila, ale čo už, jedol už aj horšie veci. Byť zajacom je fasa. Pomyslel si. Neplatíš nájom, máš istú stravu a keď sa nudíš, tak môžeš pokúsať susedovho fagana, čo ťa tu stále chodí hladkať. Tak mu treba, hajzel jeden. Dal si pauzu v premýšlaní a znovu sa zakusil do jedla. Ale to bolo od neho celkom milé, ta mrkva a tak čo mi dal. V podstate sme si kvit. On ma buchol po zadku, ja som ho kusol do prsta, on mi kusol do ucha a teraz na oplátku mi doniesol mrkvičku. No ale zasa by toľko na mňa kukať nemusel. Zajačik pokývkal svojim neodkusnutým uchom a zastal. Uprene sa pozrel na chlapca a čakal. Chlapec sa ďalej uchechtával svojím 8-ročným úsmevom a podával huňáčovi ďalšiu mrkvičku. Pichol mu s nou priamo do nufáka a ten malý tvor sa dal znovu do pohybu. Boha ti, povedal si zajac pre seba. Však nestíham dojesť tamtú a ty mi už ďalšiu strkáš pod nos. A okúsil nový kus. Jáj, rovnako tvrdý. Niečo lepšie tam nemáš? povedal si a prihupkal k okraji sietky. Nufákom vykonával skvele nacvičenú atletiku, zúfalý pohyb hore a dole. Jeho dojemnosti by sa nevyrovnal ani jeden plyšový macko. Na chlapca to však nezabralo. Vedel že pastelky sú pre králikov jedovaté a tak mohol spokojne odkráčať domov. "Tak ti treba, ty jeden huňatý."

---