Odkiaľ prišlo ZLO?

Odkiaľ prišlo ZLO?

Kto ho zasial?

Prečo ho tu poslali?

Kto je ten roľník

 ten Rozsievač

čo nosí v zástere semienka

 a seje ich do našich sŕdc?

Prečo sa nepotkne?

 a nerozsype tie semená

  do bezdnej diery

a potom nepríde túlavý pes

 čo zahrabe medzi ne svoju kostičku

a neoznačkuje svoje teritórium?

 nepomohlo by to.

Nebeské hrádze by sa pretrhli

 a pršali na tú dieru dovtedy pokiaľ

by semienka nezačali klíčiť

 a nezapustili korene.

slnko svieti na rastlinky

rastlinka rastie a rastie

a vábi ľudí

  leskne sa v lúčoch

a ľudia si ju privlastnia len pre seba

 lebo uctievajú všetko, čo sa leskne.

A vytiahnú proti sebe päste

kamene, palice, kyjaky, oštepy, šípy,

kopije, meče, dýky, nože, valašky, budzogáne, kuše, praky, pištole, pušky, delá, jedy prírodné, jedy syntetické, panvice, svadobné servisy, mechy peria, mechy železa, a vône cyklónové a sarinové, slučky topánkové, slučky povrazové, míny nášľapné, míny vyzerajúce ako ananásy, napalmy, elektrické kreslá, možno blesky, španielske čižmy, škripce, dereše, lesný med a červené mravce, semtex, dynamit a nitroglycerín s príchuťou vanilky, ihlice na pletenie, paličky na jedenie, bomby obyčajné, bomby atómové, bomby vodíkové ...

až potom začnú vyjednávať

 a podajú si ruky.

A keď už budú doma

 v svojich laboratóriách

  tajných kuticiach

   niekde pri jadre Zeme

    skrývajúc sa pred slnkom

a mysliac si,

 že svedomie tam nie je,

začnú vyrábať nové zbrane

 lebo na tie svet čaká

a nevie sa dočkať

 kedy ich otestuje na šimpanzoch

potom na deťoch, ženách, starcov a psov a delfínov.

A zase sa budú smiať len tí

 čo sedia v zlatom kresle a stláčajú gombičky

a spokojný budú poľnohospodári sveta

 lebo o hnojivo majú postarané

  a nažraná bude matička Zem

  a nažrané budú červíky

  a nažrané budú potkany

  a prežrané budú posvätné kondory kráľovské

   lebo len tie živočíšne druhy v dnešnej dobe priberajú na váhe a tešia sa       z rozkvetu svojho rodu.

A keď vymrú biele holubice

 aj tie posledné v zoologických záhradách

  a mudrci sveta sa stretnú pod mesiacom

   a z neba bude liať krvavý dážď

    lebo krv sa vyparuje z pôdy

     a ropuchy to vedia tiež

      rovnako ako aj cvrčky, šváby, motýle

   a len ľudské batoľatá sa smejú.

A rieky, moria, oceány

 z nich sa to vyparuje najviac

  sú tiež od ľudskej krvi

  lebo vo vode bez sladidla

 umývame svoje hriechy

potom

 už bude neskoro

na uzatvorenie Zmieru

 so sebou samým.