Kobylky

Na sekundu na chvíľku

pristúpil som kobylku.

Teraz tá jej rodina

na zemi ma preklína.

Sú maličký a ja veľký,

čo len zmôžu tieto smietky.

Toľká drzosť, vravia malí,

plán si na mňa ukovali.

Rozhodli sa u mna bývať,

nemôžem už viacej snívať.

Samé vrzgy przgy hryz,

jak neznášam tento hmyz.

p.s.: táto básnička má aj morálne ponaučenie: ak sa niekedy rozhodnete zastúpiť kobylku, tak bacha, budete ich musieť zastúpiť  všetky, inak nedajú pokoj