Epos o -Takom normálnom bláznovy-

Čas prichádza,

a nový deň povstal,

smrť nás zvádza,

človek by sa nazdal,

že koniec dní nastal,

kto ho opraví?

Kto celý svet vo vlastnej krvi vykúpi?

Ktorí hriešni špinu z rúk zmývajú?

Počuješ, ako zvony bijú?

Áno.

EPOS O TAKOM NORMÁLNOM BLÁZNOVI.

*Vy ste psychiater?

-Nie, prečo?

*Lebo hovoríte ako psychiater.

-Och, ďakujem.

*Nemáte zač. Ja neznášam psychiatrov.

-Eee, ani ja.

*Musíte mať vždy rovnaké myšlienky ako ja?

-No áno.

*A prečo?

-Lebo vy máte pravdu.

*Skúste si aspoň raz stáť za svojim. Skúste aspoň raz bojovať za SVOJU pravdu.

-Ale pravda je len jedna. A čo ak ju nemám? Budem ako blázon, ktorý bojuje s veternými mlynmi.

*Pravda neexistuje. Môj drahý priateľ. Vy máte pravdu a ja ju mám tiež. Chápete? Ja môžem byť ateista a vy veriaci. Moja pravda je, že Boh neexistuje a vaša, že áno.

-Vy ste neveriaci?

*Ale! O to tu predsa nejde! ... Pozrite, mám jablko. Vidíte?

-Ehm.

*No pozrite sa bližšie. Je čisto zelené?

-Áno.

*Ale podľa mňa ho táto tma trochu sfarbuje. Akoby bolo aj červené. A ak ho trochu obrátim tak vyzerá ... áno je celé červené. Nemám pravdu?

-No keď sa naň pozriem z tejto perspektívy, tak ...

*Nie, nie! Zle! Veď je zelené!

-Ale pred chvíľou ste vraveli ...

*Ja nie som dôležitý. Ja som iba blázon.

-Nie. Vy ste iba zmätený. Neviete, komu máte veriť. Neviete, kam sa máte pridať.

*Ja sa nemusím pridávať k nikomu. Mne je dobre samému.

-Ale človek je spoločenský tvor, závislý od ľudí a prírody.

*Iba od prírody.

-Vy ste asi neboli ženatý, že?

*Bol.

-Bol? Čo sa stalo?

*Podvádzala ma.

-Mrcha!

*Viete, ani jej to nezazlievam. Boli sme iní. Vlastne spočiatku nám to klapalo, ale potom ...

-Čo sa stalo potom?

*Potom som prišiel o prácu. Neskôr aj o priateľov. Myslel som si, že som ostal sám. Aká naivita! To najdrahšie bolo stále pri mne. Ona. Vtedy som to ešte nevedel. Vôbec sme sa nerozprávali. Začalo to len tak z ničoho nič. V jeden deň sme boli šťastná rodinka a potom ... potom zostali len spomienky na krásne časy.

-Mali ste deti?

*Nie. Našťastie nie ... A čo vy? Ste ženáč? 

-No, skôr sa to blíži k rozvodu.

*A to už prečo?

-Prestalo to fungovať. Ona je ako kameň. Chladná a tvrdá. A ja som ako voda. Tichá a prudká.

*S týmito rečami na mňa nechoďte!

-Tak dobre, dobre. Podviedol som ju.

*Aspoň s peknou?

-Jasné? Za koho ma máte?!

*Ste veriaci?

-Áno.

*Tak skončíte v pekle.

-Ach, ja viem. S tým som sa už zmieril.

*Niekedy mi pripadá, že toto je peklo. Vysnívaný svet šťastia pre zbohatlíkov, ktorý sa smejú chudobe.

-Taký je systém.

*Kašlem na takýto systém! Je to choré!

-Ale s tým už nič nenarobíme.

*My nie, ale snáď budú mať naše deti viac rozumu.

-Tak o tom pochybujem.

*Nádej zomiera posledná.

-Vy neveríte v Boha?

*Na toto ste sa už pred chvíľou pýtali, nie?

-Neodpovedali ste.

*Ach, no tak dobre ... Viete, z počiatku som bol anjelom v nebeskej armáde, ale po ceste sa vojsko a aj jeho ciele zmenili.

-Vždy je čas.

*Ale ja ho nepotrebujem. Už som sa rozhodol.

-Prečo to všetko?

*PREČO?! Prečo ľudia ničia lesy? Prečo sa zabíjajú? Prečo hladujú? ... Prečo?

- ...

*Nepoznáte odpoveď? Nie ste jediný! Keď sa opýtate pochodujúceho vojaka za čo bojuje, čo vám odpovie?

-Že bojuje za svoju zem!

*Ale ktorá zem je jeho? Ja si nepamätám, že by boli niekde čiary určujúce JEHO pôdu. Na zem prišiel terran! Hosana! Len čo na ňu vkročil, začal ju rozdeľovať! Toľká drzosť! Nikto mu ju nedal. On si ju zobral! Ukradol! Žalujem všetkých ľudí za to, že kradli! A ešte k tomu, vrchol absolútnej drzosti! Začal ju predávať za takú veľkú blbosť, akou sú peniaze! Obyčajné zdrapy papiera! Načo?! Načo sú nám peniaze? Peniaze sú zlo! Menia ľudí! Ten čo ICH má, neznáša toho čo ICH má viac, a pohŕdam tým, ktorý ICH nemá vôbec! Veď to je absurdné! To je nezmyslené! Choré!

-Tak v tomto máte asi pravdu.

*Ďakujem.

-Ako ste prišli o prácu?

*Podľahol som.

-Čomu?

*Pokušeniu. Podľahol som – metle ľudstva –

-Alkoholu?

*A čomu inému?

-Ako?

*Jednoducho. Pohárik v práci, ďalší s kolegami a ešte aj doma. Prešiel deň, dva, tri, týždeň, mesiac, rok a už som si nevedel predstaviť ráno, obed ani večer bez metly ľudstva ... Všimli si to nadriadení. Posielali ma na liečenie. Vraj mi to pomôže. Ale mohol som ísť? Išlo predsa o moju česť! O moju dôstojnosť!

-A potom?

*Potom nastal skrat. Cítil som sa ako starý žltý list v období jari na tej najrušnejšej križovatke sveta. Malý, bezmocný, unášaný silnými vetrami, Boh vie kam. Bol som troska. Spával som na ulici. Prenasledoval po nociach manželku. Žobral som na kolenách ľudí, ktorí sa mi nedokázali pozrieť do tváre.

-Ale dostali ste sa z toho, nie?

*Mal som pár možností opustiť krajinu a začať nový život. Nikdy som neodišiel. A mnohí mi to zazlievali.

-Chápem.

*Nie, nechápete. Toto sa nedá pochopiť. Toto musíte zažiť.

-...

*Ako ste sa dostali k novinárstvu?

-Vyštudoval som ho.

*Ale! Viete, ako to myslím.

-Môj otec bol slávny novinár. Aj ten jeho. Obaja dostali rôzne ocenenia. Ale ja ešte stále čakám na ten svoj vysnívaný článok. A on ma už sám vystrelí na vrchol! Ach!

*Ste ambiciózny. To je dobré. Len si to nepokazte tak, ako som to spravil ja. Dobre?

-Pokúsim sa. Zaujíma ma už len jedna vec ...

*Aj mňa. Môj žalúdok. Som strašne hladný. Veľmi dlho som nejedol nič poriadne ... HEJ TY! Presne ty, čo tam tak zízaš! Hoď nám jednu pizzu! .. Dáte si aj vy?

-Nie. Ďakujem.

*Ale no!

-Nie. Vlastne, už pôjdem.

*Ale! Veď vy skoro vôbec nejete! Pozrite sa na seba! Ste kosť a koža!

-Čože?

*Čo ste mali na raňajky?

-Cereálie. Prečo?

*No! A ja sa čudujem!

-Čo je na tom zlé?

*Zlé? Že čo je na tom zlé? Preboha! Čo je na tom dobré?!

-Chutí mi to!

*Veď tam nie je žiadne mäso!

-No a?

*Človek je od prírody lovec! Tak akú si dáte?

-... Syrovú. Štyri druhy syra.

*Toto je reč do bitky! Hej čašník. Ešte jednu syrovú. A dve chladené koly! A ak v nich nebudú plávať takéto kusiská ľadu, tak prídeš o prácu, jasné?!

-Prečo ho tak preháňate?

*Je ešte mladý! Nech si zabehá!

......................

-Dostávam sa k poslednej otázke: Prečo?

*Lebo niekto to musel urobiť.

-A prečo práve vy?

*Ježiš sa tiež nepýtal Boha, prečo ho  posiela do Jeruzalemu.

-Ježiš bol boží syn!

*Všetci sme božie deti.

-Viete, vy ste taký normálny blázon!

*Taký normálny blázon?

-Hej.

*To je dobré! Tak ma ešte nikto nenazval! Hovorili mi blázon, magor, vraveli, že som šialený, ale nikto mi  ešte nepovedal, že som TAKÝ NORMÁLNY BLÁZON! Ďakujem.

-To je v poriadku.

*Tak sa nám už zotmelo.

-Tak to už asi pôjdem.

*Asi hej.

-Som rád, že vás spoznal.

*Zbohom.

-Dovidenia.

*Počkajte! Mám ešte jednu, už poslednú otázku. Viem, že to asi bude znieť šialene, ale počujete to?

-A čo?

*No tie zvony! Počujete ich? Povedzte mi, či ich počujete, alebo nie! Musím to vedieť. Je to iba strašná nočná mora a smrťou sa vykúpim, alebo bdiem a po smrti príde ešte horšia nočná mora?

-Tak na toto vám neodpoviem. No nemôže tam byť horšie ako tu.

*Tak v tom asi máte pravdu. Dovidenia! Drahý priateľ!

-Zbohom.

Vstal som zo zábradlia. Nohy boli stŕpnuté a ledva ma niesli vpred. Tam bdeli zástupy  policajtov, ktorý nečinne prizerali na blázna, lúčiaceho sa so svetom. Okolo mňa prebehol vyjednávač, ktorý nám pred časom robil čašníka.

„Vy blázon! Ako si to predstavujete?!“, tak toto bude asi veliteľ, „Ak sa zabije, tak si to odskáčete. Rozumiete? Odskáčete si to!“

Bez slova som prešiel okolo neho. Húf novinárov ma už čakal so svojimi nezmyslenými otázkami.

„Ako ste sa stretli?“

„Fakt sa chce zabiť?“

„Bojuje za práva homosexuálov?“

„O čom ste sa rozprávali?“

Nohy ma niesli domov. Prenasledovali ma neodbytné otázky. Ľútosť nad všetkým, čo som kedy spáchal, ľútosť nad všetkým, čo ešte spácham. –Taký normálny blázon- mi otvoril oči. Otvoril oči aj niekomu inému? Musel kvôli tomu umrieť? Zmení sa niekedy tento svet? Máme nádej?    

Ja budem čakať a počúvať zvony ......