ČARBANICE

Chýbajú tam obrázky.

Sú dôležité.

Kto by tie haldy textu čítal?

Obrázok si pozrieš

a hneď vieš na čom si.

Vymysli si nejaký dej.

Konštrukciu.

Ako strom v zime bez listov.

Potom naň môžeš ďalej nabaľovať farby, pocity, vzťahy.

Opusti sám seba a svoj obmedzený svet.

Hľadaj hlbšie.

***

Drobná ženička sa tmolila okolo svojej malej chatrče.

Oblečená v čiernej sukni a tmavomodrej blúzke.

V chladnom počasí si cez ňu prehodí ešte teplú vestu bez rukávov

s prúžkami zajačej kožušiny, našitej na okrajoch otvorov pre ruky.

Starým vyštrbeným kosákom treba nakosť trochu trávy pre zajace.

Odviaže kozu, čo sa celý deň pásla na lúke za domom.

V podvečernom slnku sadne na priedomie, otvorí spevník

a začne spievať staré pobožné pesničky.

V dedine ju majú za blaznivú.

Hlavne výrastkovia nedajú pokoj.

Jej chatrč nemá komín.

Dym sa pretláča pomedzi hrady a vychádza špárami v streche,

obitej plechmi zo starých sudov.

„Chalupa vám horí, chalupa vám horí !“

počuť občas posmešné pokriky detísk

z domov za potokom.

Čím je staršia, tým viac sa jej vynárajú spomienky z detstva.

Ako raz našla svoju dvojročnú sestru

skrúcať sa na dvore pod starou lipou.

(Mamka ju tam posadila k miske s mliečnou mrvancovou polievkou.)

Sestra dýchala, ale bolo vidno, že sa jej niečo stalo.

Vystrašená mamka zabehla do susedov ku gazdovi.

Ten nerád, ale predsa len,

zapriahol koňa a zobral Hanku k doktorovi.

Kým k nemu došli, dievčatko zomrelo.

V lekárskej správe bolo ako príčina smrti uvedené

„uštipnutie zmijou“.

Starena stále s neprítomným pohľadom bludi svojou minulosťou.

Aká bola udýchaná, keď na lúke pod horou pri pasení kôz

zápasila s Karolom od susedov.

Ako ju občas chytal za drobné prsia a ako sa naoko bránila.

O niekoľko rokov neskôr porodila svojho jediného syna.

Karola si nemohla zobrať.

Jeho rodičia by nikdy nedovolili, aby si katolík

vzal za ženu chudobnú luteránku.

Syna sama vychovala.

Spolu sa pretĺkali na kozom mlieku a zemiakoch,

čo sa jej urodili na kamennom poli.

A s kameňmi sa bila celý život.

Každý, ktorý na svojom políčku vykopala,

uložila do múru na medzu.

Rokmi múr narástol do metrovej výšky.

Ťahal sa takmer pozdĺž celého poľa.

Ochladilo sa.

Aj slnko už zašlo za kopec, husto porastený borovicami.

Ešte podojí kozu, pomodlí sa a pojde spať.