Chvíľa môjho rozumu

Je tu chvíľka môjho rozumu,

keď sám ležím uprostred života,

a hľadím na lunu,

avšak aká je tu istota?,

že zajtra budem,

stále myslieť o kráse,

a čo ak zabudnem,

a budem spievať iba o skaze?

každý z vás už dávno odíde,

Keď vydá moja duša obte.

A ja ustatý odchádzam,

z Vášho vedomia,

pôjdem a odovzdám,

kúsok svojho svedomia.