Je mi fajn

Zvedavý mesiac poodhalil tajomstvo našej izbičky

stál som pri otvorenom okne a mlčky fajčil cigaretu

a ty si tíško vzlykala na zemi.

Ó aké bolo jednoduché zraniť ťa

bože, čo som to za človeka?

Posledná spoločná noc...

Obaja sme príliš zhúlení príliš opití

príliš unavení životom príliš starí na lásku

príliš opustení

 celé sa nám to vymklo z rúk

ty plačeš a ja prehĺtam slané slzy

už o pár dní budeš zaspávať v náručí iného

a ja v náručí inej

Posledná spoločná noc...

Skôr než dofajčím  

prehodíš si cez seba letné šaty

a pomaly vykročíš do noci...

Stojím pri otvorenom okne a mlčky poťahujem s dlhej cigarety. Mesiac mi zvedavo nazerá do čerstvo dokončenej, možno až príliš voľnej básne a bláznivé myšlienky sa strácajú so zvukom krokov, čo vydávajú bosé nohy. Rozlejem zvyšok vína, čo mi ešte zostal vo fľaši a sadnem si na zem. Tisíce žltých hviezd sa vysmieva môjmu osudu a mne je to fuk. Som nahý a cítim sa úžasne. Z diaľky začujem klopkanie vysokých topánok o vyhriaty betón a šumenie vetra v korunách stromov. Je nádherná letná noc. Som opustený ako tuleň uprostred saharskej púšte. Kašľať na to. Svetlá pouličných lámp nechtiac podhalia tmavé zákutia a netrpezlivo pritom čakajú, kedy ich vystrieda vychádzajúce ranné slnko. Premýšľam, koľko ľudí sa práve v tejto chvíli miluje, koľkí musia vstávať do práce, koľkým sa naopak končí smena, koľkí sa spíjajú do nemoty, koľkí sa začali nenávidieť, koľko matiek porodilo svoje prvé dieťa, koľko detí pochovalo svoje matku, koľko ľudí sa počas dnešnej noci oddane modlí, koľkí z nich prestali veriť v Boha,  koľkí netrpezlivo čakajú na lásku a koľkí sa jej skutočne aj dočkajú, koľkí plačú nad túžbami, čo ostali postávať nenaplnené medzi dverami, koľkí z nich sa cítia podobne ako ja a koľkí zase úplne inak...

Práask! Po okne stekajú kvapôčky teplej krvi a pomaličky zafarbujú vyblednutý koberec. Mesto na pár sekúnd zmĺkne. Cítim sa úžasne. Je mi fajn.