Skurvene auto ludia a zivot

Chytil som jej lahke letne saty a nahlas som si povzdychol. Boli este citit sladkym korenistym parfemom, ale ten pomalicky vyprchaval, podobne ako moja spomienka na nu. Zavolal Dzefri. Ze ci nechcem ist na jedno. A tak som siel. Jej tvar som videl v kazdom vyklade a strasne ma to zralo. Nidy som si nemyslel , ze mi bude niekto tak velmi chybat. Iste, stravili sme spolu styri nadherne roky, ale aj tak... S Dzefrim sme sa v ten vecer strasne strieskali. Obaja sme mali chut zmrdat sa ako kone a to sa nam aj dokonale podarilo. Rozlucili sme sa tesne pred vychodom slnka.

Dzefri mal na rozdiel odomna vcelku stabilizovany zivot. Byval so zenou v rodinnom dome, kde spolocne vychovavali dve male deti. Chlapceka a dievcatko. Pracoval ako vystupny kontrolor v nejakom skurvenom podniku. Ja som sa zatial len tak ponevieral zivotom a snazil som sa najst si miesto v nasej sialenej spolocnosti.

Cez cestu mi prebehla cierna macka. Nahlas som na nu zareval a smaril som po nej pohodenu sklenenu flasu. Usla. Svina. Hodilo ma doboku. V poslednej chvili som sa zachytil o mladeho curaka v tmavom saku. Nervozne cosi zamrmlal a robil vsetko preto, aby sa ma za kazdu cenu striasol.

"Strc sa ty zmrd zasraty" skrikol som za nim a vytiahol som prostrednik na lavej ruke. Medzitym sa silno rozprsalo. Pomaly som vstaval zo spinaveho betonu, no to som este nemohol tusit, ze cirou nahodou prejde okolo mna strieborny medak a celeho ma ojebe.

Skurvene auto, skurveni ludia, skurveny zivot.

Taky by som bol stastny, kebyze sa teraz pri mne pristavy nejaky tulak a poda mi zazracny napoj, ktory by mi pomohol na nu co najskor zabudnut. Lenze to nejde. Asi aj preto som sa posadil na stred cesty a mlcky hladel na svetla, ktore sa postupne vynarali spoza nastavajuceho rana.
Citil som, ze nohy by sa mozno aj rady postavili, ale dusi to bolo v tom momente maximalne ukradnute.