Bez nazvu, milacik...

...prekvapovala ma vsetkym. U p l n e  vsetkym. Bola a stale je od neho vyssia. Neviem ci sa mali radi. Neviem ani ci sa radi este stale maju.

Myslim si, pre seba si myslim, tiez koli nim si nahovaram, mozno aj koli sebe, ze na MALICKOSTIACH preda nemoze zalezat. Nie na MALICKOSTIACH.

On bol a stale je pokrytec. A tiez prilis stary na to aby sa zmenil. Prilis stary aby sa pokusil.

Ona bola a je blazniva. Vedela to o sebe a nic s tym nechcela urobit. Nezalezalo jej na tom. Nezalezalo jej.

S kamennou tvarou dokazali kupit prepychovy dom s kamennymi murmi. S kamennou tvarou maju dvoch synou.

A s kamennou tvarou by dokazali a dokazuju ublizit. Vo vyssom principe, uspesne, vedecky, tragicky. Koli principu...V podvedomi...nevedomi...

Zakazovali to co malo byt zakazane. ON a ONA vnimali len rozumne, veci definovane, vysvetlene. Lasku necitili. Lasku chceli chapat, pochopit. ON a ONA neprezili zvnutornenie ake citit, vnutorne chvenie, tanec. ON a ONA necitili. Nepocitovali. ON A ONA chapali. Chapali aj to co bolo prvotne, pred rozumom ukryte, srdcom, dusou chranene. Oni odhalovali. A vysvetlovali. Vysvetlovali slovami ktore vysvetlovat nemali, slovami ktore vysvetlovat nemohli...

Boli zufali. Nenaplneni.Vyprazdneny. Tuziaci. Vecne tuziaci.

Hladali. Tulave psy s kosikom. ON a Ona. Kosik im nebranil dosyta sa najest, nebranil im pit. Psi to boli dobre zivene.

Ale kosik predsa len branil. Branil laske. Chranil, ochranoval ako si ON a ONA mysleli

...ako si ON a ONA mysleli...

Rano rozsirovali nepokoj. Prenasali; jeden na druheho hadzali nevladne pocity, pocity ktore necitili, ktorym nedovolili aby boli citene, ale len citenim mohli najst kluc. Kluc ktory otvara,  upokojuje plamen, hrejuci a spalujuci. Plamen vecny, vecny v srdciach v pohladoch,v reci neslovnej, tej ktoru prvotnu mali precitit, tej ktoru prvu v sebe mali objavit.

ON a ONA nenasli.

Nikdy nenasli vecny plamen v srdciach naplnenych chladnym bahnom. A z ich oci sa vytratila tuzba.  Velmi skoro sa, priskoro na to, aby ju mohli v sebe objavit.

ON a ONA stoja. Teraz stoja. Stoja oproti sebe. ONA stale vyssia ako ON. Citim napatie ktore oni necitia. Vnutorne, prvotne teraz tuzi po objati, bozku...dotykoch. Prvotne chce citit jej horuci dych, tak blizko...tak blizko...a jej vlasy. Povedat nepocutelne, citit jeho tuzbu, silne objatie. Ochranne, muzske...Pritomne.

ON A ONA stoja. Teraz ako mnoho krat uz takto staly.

Oproti sebe.

V ociach len studena nicota ich srdc. Mechanicky pracujucich. Srdciach udrzujucich zivot.

A mohla to byt najkrajsia chvila, vnutorny tanec, ktory mohli pocitit. ON A ONA. Na poradi nezalezi. Tak nechcene cudzi...