Pieskova...

Ty mi hovoríš, tak ako sme si vynašli mi rozprávaš reči baječné, reči ktoré ma tešia, potešujú...Pritískaš sa ku mne, na mňa sa Ty, Ty princezná moja, na mňa sa pritískaš. Taká pálivá, ohnivá si, tvoj dych cítim na ústach ked sa nakláňaš. Nadomňa sa naklaňaš. Ty Panna Zázračnica, jediná, moja jediná, takú akú som ťa objavil.
Taká si, aká si bola ked ja som už nedúfal, zúfal, z ú f a l o, obracal som pohľad k nebesiam a ruky vzpínal.
Ty princezná si ma zachránila, pred sebou samým, a  ma zachraňuješ, mojim vykúpením si, keď sa skláňaš n a d o m ň a  a  ceci tvoje  do rúk mojich položíš, hlavu zakloníš. Nečujne ťa počujem ked zasypíš, zapradieš si, ako mača, ked ťa pohladím, teba...kvetinu pálivú, spaľujúcu, teba-mňa spaľujúcu.
Nadoblačná princezná si Ty Daniela, nájdená v Karpatoch. Ty si mňa očarila, okúzlila si ma, tvoja láska nekonečná ma začarila. Som väzeň,  väzeň tvojej-mojej  lásky, túžby bezhraničnej, nekonečnej, keď ťa hladím po vlasoch, ked sa teba, nadoblačnici alabastrovej dotýkam.
Žena, taká, ktorá tým ako ja som, hlavu poblázniš, zapletieš, okúzliš...
V tebe som pocítil túžbu, nekonečnú túžbu tvojich predkov. Túžba tureckých predkov je v tebe, v tebe je spaľujúca, mňa spaľujúca.
Ženu a dievča, tiez dievča som v tebe našiel. 
Predstieraš záujem či naozaj sa zaujímaš o príbehy ktoré ti rozprávam, na lavičke v hlavnom meste, na Palisádach, v Karpatoch.
A ja ti rozprávam, nahováram ti, teba si nahováram...večer aj ráno, keď sme spolu stretnutý po dlhom dni. Tak ti hovorím, táram si, do vetra, vetru  a tebe, slnku...tebe...a ty vťahujes ma do seba, každé moje slovo vnímaš - preciťuješ, svojím telom tak nekonečne krásnym. Svojou vôňou motýľa p o d m a n i v o u, si mi do očí len seba dostala.  Tak sa obaja vedla seba pociťujeme ked ty a ja, sme TY a JA...Moja Daniela, žena-dievča...
Našla si ma, viem to, z teba to viem, aj keď ty inak hovoríš, klameš si. Nájsť si ma musela aby si sa spasila, lebo naša túžba je nekonečná, bezhraničná je túžba po tebe...  teba.  Túžba tvojej duše taká nadoblačná, pálivá ako slnko Mexické, slnko ku ktorému si ušla a ja som sa bál do neho pozrieť, lebo pálilo, mňa pálilo a do oči mi slzy vošli.
Píšem Ti, pre teba a kvôly Tebe, kvôly tebe hľadám slová a zmyslovo-nezmyselne ukládam na papier. Tiež aby som sa vykúpil, vymanil aby som sa, z tmavej noci najčernejšej samoty. Takej čiernej ako ked ty si odišla, stratila sa mojmu pohľadu, pohľadu ktorý ostal prázdny. Ťa hľadám, hľadám stále pod slnkom mexickým. Stratená. Mne a predomnou...Ty Daniela...