Keby som sa ešte raz narodil

Keby som sa ešte raz narodil

 
,,Keby som sa ešte raz narodil“  je komédia o láske, nielen na zemi, ale aj v nebi a pekle.  Novinár Ferdinand Perotku ju vytvoril v roku 1949. Hoci už Jiří Voskovec  ho prehováral, aby z nej urobil muzikál, Peroutka dal prednosť filozofickejšiemu spracovaniu témy. Hre nechýba komediálny nadhľad  a prvky absurdnosti, odveká téma búrlivých vzťahov je spoločensky neustále atraktívna a aktuálna zároveň. Silný muž a slabá žena, silná žena a slabý muž to je zopár kombinácií, ktoré sa Peroutka snažil v diele rozanalyzovať.
Autor nepodľahol snahe poučovať diváka, naopak, naservíroval mu zopár zábavných peripetií, ktoré sú súčasťou života. Peroutka vyslovuje myšlienku o bezcharakternosti žien, pretože práve ony sa stávajú príčinou, prečo sa muži menia na slabochov. Ženy sú nebezpečné, manipulujú so ,,silnejším“ pohlavím podľa svojej ľubovôle  a nezáleží na tom, či sa muž správa ako neistý ,utiahnutý intelektuál, alebo násilný diktátor – nakoniec žene podľahne. Podľa Peroutku žena nemá byť praktická, ani eroticky aktívna,  intelektuálne založené ženy v nohaviciach ho odpudzujú. Sám dáva prednosť nežnej, krehkej žene, ktorú by mohol rytiersky ochraňovať, v ktorej hľadá tajomstvo. Žena  - feministka sa preto v hre stáva osamelou, opustenou ženou, ktorá nedostane priestor ani v nebi, ani v pekle, akoby ju nechceli ani tam.
Takmer zabudnutá hra sa stala súčasťou bratislavského divadla Astorka Korzo 90 a v súčasnosti patrí medzi najvydarenejšie, nielen vďaka vynikajúcemu obsadeniu, ale svoju prácu s veľkou dávkou profesionality odviedol aj režisér Juraj Nvota. Miro Noga zahral svoju dvojrolu  Diktátora a intelektuála Jeromeho celkom prirodzene, Táňa Pauhofová sa stala ideálnym stelesnením pôvabnej, slabej ženy, ktorá neustále zachraňuje mačiatka. Lucia Gažiová napriek nepopierateľnému hereckému talentu nedostala viac priestoru na stvárnenie silnej ženy, stihla však presvedčiť divákov ako speváčka, ktorá komentuje vývoj udalostí. V groteskne smiešnych postavách    nebeských a pekelných tvorov sa predstavili Peter Šimun, Lukáš Latinák a Marián Miezga. Hoci sa inscenátori pretavili do výtvarnej zložky nadčasovosť, spoločenský kontext by sa stal omnoho zrozumiteľnejší, ak by sa zachovalo pôvodné historické zakotvenie do začiatku minulého storočia. Pesničky Doroty Nvotovej s textami Jána Štrasera síce hru oživili a spravili z nej zábavné viacžánrové dielko, napriek tomu sa z nej muzikál nestal.
Napriek názvu ,,Keby som sa ešte raz narodil“, autor dáva do popredia vzťahy. Možnosť narodiť sa znova využil len ako dôkaz, že človek sa nepoučí y vlastných chýb a v jadre zostáva tou istou osobnosťou.   Vďaka svojej univerzálnosti si hra diváka určite nájde. Veď kde inde by ste sa dozvedeli, ako sa zachovať v prípade reinkarnácie?