Som potkan

Takéto dielo si zaslúži prológ... akurát neviem, čo by som mal do neho napísať - možno, že som šťastný človek, alebo, že som na seba veľmi hrdý, ale najviac sa asi hodí: Čo mi jebe?

Som potkan.

Nič viac nemôžem.

Keď pozerám z okna, zdá sa mi, že je nízko, a to som sa zvykol takých výšok báť. Chápavo držím pohár, ako sa to mohlo stať, že som ďaleko?

Pohár plný vriacej vody už dlho páli, ale ja ho držím v dlani ľavej ruky. Nikdy ho nepustím.

Nevšímam si ľudí, čo na nich záleží? Teda na niektorých áno, ale na ľuďoch nie.

Horúci pohár páli a ja ho nepustím.

Som potkan, lebo som ďaleko. Mali by mlátiť potkanov, vraj to bolí.

Lebo sa plazím, lebo som zlý a nešťastný. Úchylný sprostý psychopat, vravím si. Čo na tom záleží, že v noci spím, že sa mi sníva? Keď musím žrať? Som potkan, lebo žeriem, takých by mali páliť, nezaslúžia si sny.

Mali by trápiť potkana, aby zhasol, sprostá masochistická sviňa, rehliaceho sa zo seba, ako sa živí trápením sa, držiac pohár vriacej vody...

Ostanem nepochopený, neviem, či sa s tým vyrovnám.

Sediac na okne, ktoré je nízko (na dvanástom poschodí), držiac si svoj chorý pohárik, páliaci ľavú dlaň. Trieskajúc tie svoje zmätené napodobeniny myšlienok. Nezaslúžia si štvorcovú ohrádku, feedback.

Ľúbim vás, neverili by ste...

Psychopaticky sa usmievam, keď sa mi zachce ublížiť si. Vtedy tvorím a mám radosť, bolí to. Lebo keď sa smejem zo svojich žvástov, cítim sa milovaný...

---