O láske

miniaturky mám ráda, tahle je fajn *

Hm, ja mam najradsej past simple. Utrzky, pekne okamihy, stavy krajiny, chvile s rodinou a ine, ktore trvali kratko, ale zanechali silnu stopu.

Ycidd - mno aj ja im prikladam valky vyznam, nehovorim ze su popol v zmysle zbytkov, odpadu... to nie. Len v porovnani so vztahom, ktory je ako ohen, tak sa mi ten citaat zdal vystizny a pekny.. A spomienky by som ete rozdelila na biele zrnka popolu a cierne, alebo sede a viac sede lebo nemam rada ciernobiele videnie:) Jedne by boli take "past simple" (co su z niecoho co bolo a nie je) a druhe ako "present perfect" (pre veci co boli a stale trvaju) :)) ale to len tak, z teorie spomienok... a neviem ktore mam radsej. Ako kedy, ako ktore. Vsetky.

Sykorka - moze byt...a k tomu svieti studene slnko, a vlaju jej vlasy...a je bosa a krivo stupa lebo je tam rozorana zem.Tak nejak? A ta biela je ako nadej, ze sa urodi, taka co nezhori :)

pekná predstava, mne pred očami naskočilo hneď toto: žena v bielom rozhadzujúca popol na pole, vo vetre a absolútnom tichu...

Prikladam spomienkam vacsi vyznam. Originalna miniatura.