Imag. svet

 Bolo to včera. Mohlo to byť aj dnes, už sa na to nepametám. Bola hmla a mne sa nechcelo do školy. chcel som pri nej ešte ležať.

Zazvonil budík a bolo po všetkom. Umyl som sa, obliekol. Pri odchode mi zakývlo moje imaginárne dieťa a mohol som vypadnúť do môjho imaginárneho sveta. Môj imaginárny plat nestačil na Seat tak som do práce šiel pešo.

"Pán sused. Vy do roboty?" to bola moja imag. suseda. Taká prijebaná piča.

"No, tak ako včera, tak i dnes." nasilno som sa usmial.

 Rýchlo som odišiel, ešte by sa ma začala pýtať na všeliake podrobnosti, ktoré som ešte nestihol vymyslieť.

KURVA, VEĎ JE TO LEN V MOJEJ HLAVE A JA SA TAK TRÁPIM

ČO POVIEM MOJEJ IMAG. SUSEDE.

NIESOM JA BLÁZON?

 Môj imag. šéf mi chcel dať vyhadzov za to, že som prišiel neskoro. MÁM HO V PRDELY. VYMYSLÍM SI LEPŠIU ROBOTU, LEPŠIEHO ŠÉFA A LEPŠÍ PLAT.

 Prišiel som domov. Moje milované imag. dieťa mi roztrihalo všetky obleky. DO RITI. Keby jeho imag. vymyslená matka neumrela pri automobilovej nehode a nenechala mi ho na krku, tak by bol môj šatník ešte celý.VYMYSLÍM SI NOVÉ DIEŤA, VYMYSLÍM PREŇHO NOVÚ MATKU A PRE SEBA NOVÝ SVET...