Sny na pokracovanie DIEL I.

je to len zaciatok tak klidek v kritike =)) a mozno bude aj pokracovanie

Všetko sa to začalo asi v momente, keď som zaspal. Zdalo sa mi , že sa strácam v priestore a čase.
Zrazu som sa ocitol na nejakom námestí, uprostred mesta, ktoré vyzeralo byť z kryštálu. Bolo nádherné, ale zároveň niečím zvláštne. Zívalo prázdnotou a jediné čo bolo počuť, bol hvizd vetra a šuchot listov na stromoch. Stál som tam tak nehybne asi pol hodinu, kým ku mne neprišla žena zahalená v bielom rúchu, ktoré bolo šité zvláštnym spôsobom, bol to jeden kus látky, vôbec neopotrebovanej, vyžarujúci nejaký druh energie, ktorá mala asi chrániť tú ženu. Po chvíľke mlčania prehovorila: „ Prišli ste ako proroctvo vraví.“ V prekvapení som zo seba dostal len : „ Čo? Aké proroctvo?.“ A v tom momente, ako som dohovoril som začul zvláštny zvuk. Bolo to mierne hučanie, ktoré sa stále zosilovalo, ale nezistil som čo ho vydávalo, lebo keď už bol zvuk ohlušujúci ma žena chytila za rukáv a vtiahla dovnútra blízkej veže. „ Rýchlo, vonku nie je bezpečne,“ prehovorila žena a dodala: „strážci prídu a zabijú kohokoľvek, kto im bude na očiach!“ Tak sme vbehli do veže a šli sme dole do tajných krytov pod mestom. „Tak a teraz by si mi mohla povedať kto si a čo sa tu deje.“
A žena začala: „ Som Ewimlia, elfka z gildy Zahalených mágov,“ a odhalila si tvár. Mala nápadne špicaté uši a rysi jej tváre boli jemnejšie a mala nádherné vlasy hnedej farby. „O proroctve ti toho teraz veľa nepoviem, lebo na to nie je čas. Musí ti stačiť to, že si jediný kto môže pomôcť v tejto temnej hodine.“ „ Tak dobre o proroctve mi povieš neskôr, ale povedz, kto sú tí strážcovia?“ Chvíľu sa pozerala do tmy, ale nakoniec prehovorila: „ Sú to draci, snažia sa toto mesto ovládnuť už vyše 500 rokov.“ Neveriac som na ňu pozeral a v mysli som si zhŕňal všetko dohromady a vtedy som si uvedomil, že povedala že je z gildy Zahalených mágov. „ Ty si kúzelníčka?“ Vyhŕklo sa zo mňa. A bez váhania jej z ruky vyšľahlo svetlo. Dosť silné na to aby sme videli okolo seba a dosť slabé aby nás neprezradilo. „ No, nie som kúzelníčka, ale zaklínačka, moje schopnosti sú vrodené.“ S údivom na ňu pozerám a stále sa snažím spamätať z toho čo som videl a počul.

---