Ona

Ona vždy bola veselá, a ja tak nesmelá.Ona chlapcov milovala, ja som ich neznášala. Milovala zábavu, no ja som poznala iba poéziu. A predsa sme sa našli, predsa sme sa pochopili. Je možné chápať človeka od vás o 180° iným smerom natočeného? Jedného večera, chladivej januárovej noci, keď duše boli v perinkách a telá súce na výdaj, povedala mi Ahoj, a ja som vedela, že to je moja ozajstná kamarátka.
Učili sme sa navzájom, ja to, čo ona vedela najlepšie, odo mňa len veci poslušné. Spolu sme plakali, keď nás lásky opúšťali. spoločný smiech nocami rušil babku, keď sme vystrájali. litre čaju sme vypili, kým sme sa rozprávali. A rozprávali sme sa 5 rokov neustále. Naše duše boli súhra a myseľ tá istá. Nevyrovnal sa jej nikto, bola jedinečná. V kuchyni bola doma, hrnce vždy rinčali pod jej rukami ako poslušné zvončeky.
No prišiel holub, so smutnou správou. Odvial ju vetrík za veľkú mláku. Tíško sa dívala na veľké konštrukcie a večerami plakala, najbližšia osoba bola na druhej strane zemegule. Nevidela ju, ako dospela. Nevidela ju, keď vstúpila do dospelosti a stala sa ženou. No v hĺbke duše a na pravej strane srdca má komôrku. Je zamknutá na 7 zámkov, tajná 13. komnata. Je plná spomienok, myšlienok a nedopovedaných slov či viet. Cítiť tam jej vôňu, počuť jej nákazlivý smiech. Keď ju otvorí, cíti smútok., cíti žiaľ. No ozajstné priateľstvo, ako toto, bude trvať pokiaľ na zemi voda bude tiecť a piesok bude sa sypať. 
To je to, čo chceme, na čo nikdy nezabudneme, a my to, Janka, dobre vieme.