Výlet

výlet

Presne o dvanástej sme vyrazili . Otec s palicou, brat s palicou, ja s palicou, pes bez palice. Bolo horúce letné počasie. Cieľom nášho výletu bol kopec nad našim mestom, ordinárna vyvýšenina bez porastu, pripomínajúca oskalpovanú lebku. Málokto ho navštevoval. Myslím, že ani skauti ten kopec nemali radi. Veď prečo navštevovať miesta tak pusté, nachádzajúce sa tak vysoko, tak ďaleko? Nevedeli sme to ani my. Amatérsky vystrojení, sme sa však presúvali smerom k nemu . Cez ramená sme mali prehodené chlebníčky plné chlebíkov a plné vody a plné nožíkov. Otec nás viedol, opierajúc sa o svoju palicu, stvárňoval osobu vodcu. Určoval směr a rýchlosť celej skupiny, vyhlasoval a ukončoval prestávky, vyjadroval sa k naším nedostatkom. Raz sa ma spýtal: vieš, čo je toto? A palicou pichol do vysušenej kôpky. Hovno, odpovedal som pohotovo. Ale aké hovno? Pýtal sa ma otec ďalej. Neviem, vyšlo zo mňa. Ani ja, poznamenal otec. Napredovali sme. Na čele stále otec, za ním ja, za mnou brat, vedľa brata pes. Pes ťažko dychčal. Príroda znudene cvrlikala, šuchotala a ,ak je to možné ,znudene voňala. Diviak sa pozeral na strom. Vták na vedľajšom strome sledoval diviaka aj strom zároveň. Jednalo sa zrejme o buk, v prípade stromu a o mladého samca, v prípade diviaka.

Priblížili sme sa k lesu. Usadili sme sa v tieni, na otcov pokyn. Pes si ľahol. Vytiahli sme chlebíky a vodu. Nožíky sme nepotrebovali. Mohli sme s ich pomocou do kôry stromu vyrezať svoje iniciály, alebo nejakú nadávku napríklad, no nič také sme nespravili,nechcelo sa nám, radšej sme mlčky jedli a pili. Z lesa sa vynoril párik, zrejme milenci. Mladík pôsobil serióznym dojmom, mal dlhé tmavé vlasy a dlhú riedku bradu či briadku a okuliare v kovovom ráme a pevne zovreté pery. Mladíčka, omyl, slečna pôsobila uvoľneným dojmom, zrejme preto, že nemala bradu či briadku a zrak jej doposiaľ slúžil, a pery mala pootvorené, usmiate. Mladík čosi monotónne odriekal. Slečna otvoreným spôsobom sledovala jeho profil. K tým nožíkom- mohli sme s ich pomocou zastrúhať palice, ich ostré zakončenia sú zdrojom istého druhu zábavy. Párik sa od nás vzdialil. Otec si odpľul a zapálil cigaretu. Aj my s bratom sme si odpľuli. Dali sme psovi trochu vody. Kúsok od nás mäkko dopadla šiška. Ani sme sa neobzreli. Možno to skolaboval vták, sledujúci diviaka a strom zároveň a my sme ho omylom považovali za šišku, ktovie. Otec dofajčil a zavelil: hor sa banda!

 O dve hodiny sme dosiahli vrchol. K výstupu poviem len toľko, že bol a nikoho sme nestretli. A ešte, že otec močil, otočený zadkom ku kopcu a čelom k mestu. Na vrchole fúkal silný vietor, ktorý obvyklým spôsobom chladil naše spotené telá. Stála tam drevená búda, strojovňa vleku, ale pokojne to mohlo byť lietadlo či slonia mŕtvola. Práve som pochopil,že to mohol byť zraz milovníkov kyslého mlieka,členovia ktorého stáli v pevne zomknutej formácii a mlčali. Pod nami ležalo mesto. Nebolo nijak výnimočné, to naše mesto,pri pohľade zhora však bolo prehľadnejšie. Aha, tam bývame, však oco? Skúsil brat. Áno,máš pravdu,naozaj tam bývame. Ja, vaša matka a ty s tvojim bratom. Nie je to bohviečo. Po krátkej pauze, venovanej odpľutiu, dodal: ideme domov.

Na obed sme mali pečené kura,ako každú nedeľu,podávané zo zemiakovou prílohou. Kompót bol zaručene slivkový. Pes spal. Všetci sme spali.