Jednoduché a zložité

   Čo všetko sme ochotní urobiť preto, aby sme neboli sami. Mať niekoho, kto počúva, keď práve chceme rozprávať. 

   Je zložité vysvetľovať nedorozumenia SMS-kami. Jednoduchý deň blbec a ťažko budovaná dôvera sa topí v písmenkách mobilov.

   Je jednoduché povedať: „Som tu, aby som pomohol.“ Potom sa toho zbaviť obranným útokom (to je vlastne "najlepšia obrana je útok").

   Čo všetko sú iní ochotní urobiť, aby môj deň blbec bol ešte blbším. Nepodstatné veci a nepodstatní ľudia v takých chvíľach neexistujú. Všetko je dôležité. Aj to, aby sa ráno do zrkadla mohol pozrieť každý z nás.

   Je jednoduché povedať slovko „prepáč“. Používam ho, keď viem a cítim, že to treba povedať. Nie je to obyčajné slovo. Pre mňa je dôležité.

   Čo všetko nás delí a spája. V čom sme rovnakí a úplne iní. A to som si iba prečítala: "Tie hovory si odbila jednoduchým prepáč!"

   Kto mi povie, aké je „zložité“ prepáč?

   Ten najzložitejší stroj má najväčšie riziko nespoľahlivosti. Umelci s obľubou hovoria, že v jednoduchosti je genialita. Veda upokojuje a umenie znepokojuje.

   Ja dopĺňam: veda hľadá zložitosti a umenie schováva podrobnosti. A stručné bude asi často jednoduché. Keby nebolo stručnosti, nebolo by otázok. Všetko by bolo jasné, hoci zložité. Samozrejme, zvíťazí jednoduché, len ak sa dopracujeme k rovnakému výsledku. A každý máme iné nároky na konečný efekt.