Rozhodnutie

Že ako sa môže niečo také stať?

Nečakane. Raz sa proste rozhodneš, že skočíš a je ti jedno odkiaľ. Alebo, že sa podrežeš a je ti jedno čím. Že spravíš čokoľvek a je ti jedno, čo bude nasledovať. Máš proste v piči.

Obchádzaš v dome všetky tie kuchynské nože, žiletky, okná a prešlé lieky a zrazu si nevieš vybrať. Len tam tak stojíš a premýšľaš: Ako spáchať samovraždu a pritom umrieť dôstojne....

Nemyslíš na rodinu, ani na psa, čo ti každú noc spáva pri nohách. Nespomínaš na priateľov ani na budúcnosť. Veď také slovo už dávno nepoužívaš. Myslíš len na seba.

A zrazu ťa napadne. Spomenieš si ako končia tragédie v knihách. Ako sa hrdinovi premietne pred očami celý jeho život. Lenže tebe to nejde. Hodiny ti do toho tikajú ako bláznivé a ty si nevieš spomenúť na nič, prečo by si mal ostať nažive. Nie si hrdina, toto nie je tragédia.

Netrápi ťa upršané počasie, ani susedkine spálené rezne, ktoré zamorili chodbu. Trápi ťa len to posledné posraté egoistické rozhodnutie. A tak tráviš posledné minúty svojho života...

Ešt

Vojdeš do kúpeľne a vezmeš žiletku. Ešte včera si sa s ňou holil. Je hrdzavá. Na zlomok sekundy ťa napadne, že ak sa to dnes nepodarí, možno umrieš na tetanus.

A iba tak, cestou do kuchyne, kde si nechal zapnuté rádio, to urobíš. Krv kvapká na kachličky a zanecháva za tebou cestičku. Vidíš seba a brata pred rokom, ako ste malovali kuchyňu. Bola tam podobná cestička. Usmeješ sa.

Vyjdeš na balkón a lúčiš sa. Vidíš ľudí, vidíš ako jedného z nich takmer zrazí auto...Slnko pomaly zapadá, už nie je počuť dážď. A  ty si konečne šťastný...