Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZážitok
Autor
realistka
...v slepých uličkách...
Sedeli sme v podniku. Ja a Jana.
...Tak čo hovoríš?
...Že bieda jediné ma zaujalo. Usrkla som si z fernetu.....Povedala som po chvíli, keď som jediným pohľadom okolo seba zhodnotila situáciu. Akurát čašníčka mala červené vlasy. To ...Šak nepi tak rýchlo...Vyvreskla , až mi zabehlo. Jana bola totiž jednou zo zástankýň teórie, že cudzie chutí lepšie ako vlastné, čo v preklade znamenalo krátka sukňa, vykúkajúce prsia a hollywoodsky úsmev. V peňaženke prachy tak na jeden pohárik a lístok na trolejbus.
...Dneska ti to nevyjde, sú tu samí fotríkovia.... Jeden sa otočil. Druhý sa poškrabal medzi nohami, tretí si držal hlavu v dlaniach, zlý deň. No ale ten prvý, ten má určite dcéru v našom veku, napadlo mi. Alebo nemá nikoho. Žije len s matkou, ktorá ho núti po práci sledovať telenovely. No a sem chodí každý večer zaháňať myšlienky ako sa jej zbaviť.. Možno.
...Pozri, ty môžeš byť rada, že som ťa vytiahla z domu. Tak ticho seď a spolupracuj!... Hej, Jana mala predpoklady stať sa pasáčkou. V takýchto chvíľach som ju nenávidela. Aj keď v hlave má to slovo iný význam ako na jazyku.
...Poď tancovať....Dostala som ponuku. ...Nie, choď sama...Pozri, tamten milý ujo, čo robí s rukami tie zvláštne esíčka pôjde isto rád ...Krava... Ostala som pri stole sama. Teda, sama ako sama. Dnes som si bola lepším spoločníkom ako Jana. Jéj, zápalky! Ležali rozsypané na stole. Spomenula som si na Pelíšky. Ako Polívka strčil Stašákovej do parochne prskavku. Začala som si zapichovať do vlasov zápalky. Nuda vie dohnať ľudí do extrému. ...Super...Zaznelo od baru. Ani som sa otočiť nestihla a zrazu som nebola sama.
...Čau. Nemáš oheň?
...Nie, nefajčím.
Znechutená. Tak som sa cítila, keď som vstávala, že idem na “toaletu.” Zostala som tam pol hodinu, teda na tom hajzli. Od jedného hajzla k druhému, to je môj osud. Ignorujúc všetky ženy trieskajúce mi zvonka na dvere aj pätnástky vracajúce do umývadiel, všetkých tých fotríkov a Jany, som ticho sledovala záchodového pavúka. Práve chytil nejakú vošku. Krásne to vedia tí pavúci, poctivo a precízne tkať siete. A pritom sú to len obyčajné pokrytecké svine, čo idú cez mŕtvoly. Chcela som ho zabiť, ale mama vravela, že prinášajú šťastie. A mamy majú vždy pravdu. Treba sa zmieriť s tým, že živočíšny aj ľudský svet majú toho mnoho spoločného. Aj keď s veľkou nechuťou, vrátila som sa späť. Jana už nastavená ako figurín z Madame Tussoud (*sorry, neviem, či je to správneJ ) smiala sa na vtipoch “môjho” fotríka. Výrazne gestikuloval, jasne naučené, zrejme mal prácu, pri ktorej sa pchá ľuďom tam, kde to nevonia. ...Ó, krásna slečna sa nám vrátila
...Máš divnú kamošku...Odvetil Jane na rozlúčku a pomaly, krivou trajektóriou sa vrátil medzi svojich.
...To si fakt nemusela...Zasyčala a odsrkla si z fernetu. Zúrila. Úplný absťák. Chcela piť, nemala za čo. A ja som chcela, aby trpela. Za jej sprosté nápady a zvrhlý hodnotový rebríček a aj za to, že som sa dala na toto nahovoriť.
...Ale musela...Vyšlo zo mňa...Niekto tu predsa musí byť ten zodpovedný... Keď sme odchádzali, fotríkovia spievali V dolinách. Za hodinu na nich prídu výčitky a začnú volať svojím ženám, dcéram a matkám, aby im povedali ako im je to všetko ľúto a ako ich ľúbia. A oni nebudú vedieť prečo to hovoria, ale budú to počúvať. Pretože každá žena má rada, keď sa jej chlap pchá do zadku. Samozrejme, čisto metaforickyJ
Potom začal niečo v tom zmysle, či nefajčím vôbec nič. Že vraj sú aj zdraviu prospešné spôsoby. Pri tom na mňa mrkol oboma očami naraz, čo ma opäť posunulo ďalej k poznaniu umenia flirtu.
Zaútočil na mňa fotrík číslo dva svojím šarmom. Pozrela som na neho. Ten obraz ako sa škrabe v rozkroku stále pred očami. Začala som sa nenormálne smiať. Na tie pomery, nenormálne. s tebou...Ukázala som k baru na tancujúceho pána v rozopnutej košeli. Mali by to zakázať, rozopínať si v podniku košele. Kazí to mládež viac než alkohol. Jana prevrátila očami.Začala hrať hudba. Nejaké disco zodpovedajúce generačnej väčšine.
...Položila jednu z tých otázok, na ktoré je vždy univerzálna odpoveď.