Ruské kolo

Život je ako ruské kolo, keď sa konečne po rokoch odhodláš ísť naňho sám, bez rodičov, si plný odvahy, očakávaní, vieš, že to dokážeš. Nastúpiš a ono sa pomaly rozbehne... Všetko je super, zvládaš to, všetky problémy ktoré si doteraz poznal sa ti vzďalujú a ty stúpaš do výšin kde je božský kľud.

A zrazu....najprv je to len záblesk myšlienky že niečo tu nehrá. Je ti smutno. Kde sú tí, s ktorými si tu doteraz chodieval ? Prečo sa cítiš taký osamelý keď TOTO je presne to po čom si túžil ? Prečo ti je zrazu z toho zle a chce sa ti vracať. ? Veď si bol plný ideálov.

Bol si si taký istý tým čo robíš a už nie si... Je to preto lebo všetko je zrazu také iné ? Možno.

Možno si len myslíš že to nezvládaš, zatiaľ čo všetko začína byť fajn. Veď tu hore je krásne ! Vždy som tu chcel ísť aj sám. Všetci dole si ešte len kupujú lístky ale ja som tu.

A možno si niesi až taký istý tým čo robíš...Bolo to všetko prirýchle a až príliž nereálne aby to bola pravda. A zrazu si uvedomuješ že to nie je až také fajn. To čo si pokladal za šťastie zrazu skladá masku a ty si v tom tak zapletený že nevieš ako von. Nemôžeš vystúpiť, veď by to bolo trápne a potupné. A keď aj vystúpiš a bude to aj trápne aj potupné (veď to si vedel hneď) a ty to prekonáš,  ako môžeš vedieť že potom nezačneš znova túžiť ? Niečo ti hovorí že to tak bude. Počkáš ? Má to zmysel čakať ? Veď doteraz si čakal presne na toto, to máš zase na niečo čakať ? Čakať kým príde Godot ? Možno skutočne príde a všetko sa zmení.

 

A nabudúce keď sem pôjdeš, budeš vyrovnaný a sebaistý.

 

A nabudúce keď sem pôjdeš, budeš vyčerpaný a starý.

 

V tomto článku je 9 otáznikov a mnoho bodiek

 

Napriek tomu, že väčšinu vecí si v hlave vieme vysvetliť a urovnať, nie sme spokojný pokým čo len jediná vec urovnaná nie je.