Štyri elementy

“Je pekný”

“A sexi”

Tri názory troch žien, ktoré by už mohli byť matkami.

Suzie, večná romantička. Obľúbená farba ružová. Prvý chalan DJ. Pretiahol ju, podviedol, prišiel s ružami, zase ju pretiahol, atď....jednoznačne typ dievčaťa, čo verí na krajšie zajtrajšky.

Mona, dosiaľ neuvedomelá nymfomanka. Niekto by povedal, že kurva, ale nech...každopádne, ak sa dožije staroby, bude mať na čo spomínať.

A ešte Lucia, nedostupná arogantná mrcha. Prvý bol hlúpy, druhý nie dosť pekný, tretí...To akože myslíš vážne? Jedným slovom dokonalá.

"Alebo je zamilovaný"dodala Suzie. Keby bola misskou, priala by si svetový mier, nenosila by kožuchy a na Luniku by založila školu. A potom by umrela, oklamaná, ale šťastná.

“Baby, aký je asi v posteli?” Koleno cez koleno, v očku sa jej voľačo blyšťalo. Mona mala vždy čo povedať. Kedysi nebola taká. Kedysi bola panna a nevedela aký je to pocit mať chalana vo svojej moci. Jediným stisnutím ruky a našpúlením pier to ale zistila.

“Jebte na neho.” povedala Lucy. Škrtla zápalku, potiahla, sfúkla. Takú životnosť mali jej svetlé okamihy. On raz príde, tvrdila jej matka. Do roka a do dňa, hovorila babka. Si neškrab piču a nájdi si niekoho, kto to urobí za teba, radili sme my.

My, úplne normálna vzorka rozmanitosti ženských charakterov. Tie, čo sa púšťajú do reči s cudzími ľuďmi v autobuse a radšej sa zvezú stopom akoby si mali urobiť vodičák. Tie, čo nenosia občianky a rozprávajú cudzím jazykom. Čo dodať, jednoducho tie, čo sa našli.

Chlapec tam ale stále sedel. Mal pásikavé tričko a šošovičku na pravom líci. Prstom hladkal okraj pohára akoby to boli pery Angeliny Jolie a triasli sa mu kolená.

“Nezavoláme ho k nášmu stolu?” spýtala sa Suzie. Mierne sa usmiala, pričom vysielala šifrované signály o potrebe medziľudskej pomoci do celého sveta.

“To vieš. Ty mu budeš tokať a my to budeme všetko musieť počúvať” A zrazu tie signály narazili do čohosi pevného a chladného. Do Lucie.

“Baby, ale vážne. Myslíte si, že by dal aj 69?”

“Pozri, chlapom je to šuma fuk ako, hlavne že hej, jasné?” nakoniec som sa musela zapojiť. Skúsenosti, to Mona mala. Ale poznatky, dokázané spracované fakty jej očividne chýbali.

“Tak nepôjdeme?”

“Domov?”

“Nie, za ním?”

“Ja pôjdem.”

“Ne, ja!”

Moja prvá veta mala znieť: Ahoj. Alebo cau. Možno nazdar. On by povedal, že ahoj alebo cau alebo by sa usmial. Debata by bola najskôr opatrná, slovíčka slušné a lichotivé. Potom by som sa ho začala pýtať, či nemá nejaký problém. Ponúkla by som mu pomoc. On by ju odmietol, ale vypýtal by si číslo. O rok by sme sedeli u neho na gauči pred telkou, on by ma držal v náručí a smial sa na mojich vtipoch.

Este tri kroky ma delili od skutočného činu. Ešte dva... Zrazu zazvonil telefón. Nie môj, ani konkurenčný, ale jeho. Debata mala rýchly spád. Nemala správny postup. Pozdrav bol vynechaný, slová boli tvrdé, jasné, hlasné.

“Tak choď do piče.” Tak zneli tie posledné.

Chalan vstal, niečo si ešte zamrmlal, hodil na stôl zbierku drobných, čo našiel vo vrecku. Mňa oblial pot, ochrnula som. Stála som tam, len meter od neho a tvárila sa nenápadne.

“A ty čo čumíš?” povedal a nechutne si odplul. Vtedy som s ním už nechcela sedieť na gauči.

“You are all fucking bitches.” dodal a odišiel. A ja som pochopila, že či už ahoj alebo čau, aj tak to bude kokot.

“Biba, prečo tam stojíš.” ozvala sa Suzie a ja som nevedela prečo tam vlastne ešte stojím. Lebo som nechápala.

Celá moja budúcnosť sa zrútila. Zase, tento týždeň už tretíkrát. Ešte pred tým ako sa začala.

V ten večer sme pili. Na nás, na lásku, sex, sny a víťazstvo. Až do dna. Všetky za všetky, každá sama za seba. A vedeli sme, že kým tu budú chlapi, nič z toho sa nikdy nesplní.

Štyri elementy. Romantička, nymfomanka, ignorantka a snílek.